Súdny spor nespokojného klienta s poisťovňou nemusí byť pre neho vopred prehratý. Prax ukazuje, že sa môže skončiť aj víťazstvom klienta. Všetko záleží na tom, či sú jeho sťažnosti oprávnené a či si nechá poradiť od odborníka. Viac v rozhovore s advokátkou Janou Martinkovou zo spoločnosti Advocatus Martinková.
Je spor klient - poisťovňa zriedkavým alebo bežným javom na súdoch?
Nie je ani zriedkavý, ani výrazne častý, pokiaľ máme na mysli súdny spor. Mimosúdnych sporov, resp. na úrovni sťažností je dosť, ročne približne 2 000. Väčšina z nich sa vyrieši bez súdu, nejaké sa dostanú až k Národnej banke Slovenska, ktorá robí v poisťovníctve dohľad. Tá síce spor nevyrieši, to zostáva úlohou dohody alebo súdu, avšak ak zistí, že činnosť vykonávaná poisťovňou môže viesť k ohrozeniu záujmov jej klientov, môže jej uložiť rôzne sankcie (napr. opatrenia na odstránenie a na nápravu zistených nedostatkov, uložiť povinnosť skončiť nepovolenú činnosť, zaplatiť pokutu, odobrať povolenie a ďalšie iné)
Čo je prevažne dôvodom sporu?
Najčastejšie sa poisťovne dostávajú do sporu s klientom pre nevyplatenie poistného plnenia, prípadne z dôvodu len čiastočného plnenia. Jednoducho povedané, klient je toho názoru, že nastala poistná udalosť a mal by dostať poistné plnenie v určitej výške, avšak poisťovňa jeho nárok z rôznych dôvodov zamietne. Najviac prípadov súvisí s poistením motorových vozidiel.
Dá sa všeobecne povedať, kto vychádza z tohto sporu víťazne?
Žiadny spor, v žiadnej oblasti práva sa nedá takto zovšeobecniť. Ak klient žaluje poisťovňu z dôvodu nevyplateného poistného plnenia, avšak až po porade s advokátom, býva často úspešný. Pretože porada s odborníkom eliminuje prípady, keď klient ako žalobca vstupuje do sporu bez znalosti relevantných právnych vzťahov a vzájomných súvislostí, a často si pojmy, práva a povinnosti vykladá značne subjektívne. V spore poisťovne proti klientovi o zaplatenie poistného zväčša zvíťazí poisťovňa, pretože klienti niekedy i bez právne relevantného dôvodu prestanú plniť zmluvné podmienky, spoliehajúc sa na „logiku", ktorá sa niekedy s právom neprekrýva.
Aby sme mali jasnejšiu predstavu, rádovo o aké sumy sa klienti súdia?
To je naozaj rôzne, od stoviek do miliónov eur. V každom prípade zhoršená hospodárska situácia vedie ľudí k tomu, aby bojovali aj o také sumy, nad ktorými by v minulosti mávli rukou.
Ak ide o počty súdnych sporov, prevláda určitá skupina poisťovní, korešponduje počet sporov s podielom poisťovne na trhu, alebo je to viac-menej rovnaké pre všetky poisťovne?
Takúto informáciu nemôžem uverejniť, keďže objektívne štatistiky v tejto oblasti neexistujú a uverejnenie subjektívnych štatistík advokátskej kancelárie by mohli niektoré poisťovne oprávnene vnímať ako poškodzovanie dobrého mena. Môžem naznačiť len toľko, že poisťovne, ktorým záleží na ich dobrom mene a povesti viac ako na zisku, sa snažia nenastavovať podmienky poistného plnenia tak, aby eliminovali právnu možnosť vymáhať plnenie klientom a majú snahu prípadne vzniknuté „nedorozumenie" s klientom vyriešiť mimosúdne. Väčšina poisťovní však dúfa, že trovy konania klientov od sporov odradia, a ak k nemu dôjde, bojujú do konca, teda využívajú všetky opravné prostriedky.
Koľko stojí obhajoba klienta pred súdom?
Odmena za právne zastupovanie je vždy primárne závislá od dohody s klientom, resp. od vyhlášky ministerstva spravodlivosti, ktorá stanovuje aj základnú tarifnú odmenu advokáta, a tá je prevažne v závislosti od hodnoty predmetu sporu, teda výšky požadovaného peňažného plnenia, hodnoty pohľadávky alebo záväzku. A, samozrejme, cenu obhajoby ovplyvňuje dĺžka konania a počet vykonaných úkonov. Advokáti však môžu svoju tarifnú odmenu znížiť, ak by bola neúmerne vysoká. Avšak ak ide napr. o spor zo spotrebiteľskej zmluvy (napr. ak poisťovňa nastavila zmluvné podmienky tak, že došlo k hrubej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi klientom a poisťovňou), predstavuje tarifná odmena advokáta za jeden úkon len 57 eur.
Sú niekde zverejnené výsledky súdnych sporov - napríklad z dôvodu precedensu, ktorý by uľahčil spor iného klienta?
V prvom rade si treba uvedomiť, že naše právo nie je založené na precedensoch a len rozhodnutia Ústavného súdu sú autoritatívnym prameňom práva. Judikatúra ostatných súdov je len neformálne záväzná, i keď ju účastníci radi využijú na podporu svojej právnej argumentácie. Súdy sa teda môžu od rozhodovacej praxe odchýliť, prevažne v prípade jej obsolentnosti, ale aj preto, že každý prípad môže mať istý veľmi špecifický prvok. Rozhodnutia Ústavného súdu (výrok a podstatná časť odôvodnenia) sú sprístupnené aj na internete na stránke Ústavného súdu v Zbierke nálezov a uznesení, rozhodnutia Najvyššieho súdu sú tiež na jeho webovej stránke, a judikatúra sa dá vyhľadať aj v systéme JASPI, spravovanom ministerstvom spravodlivosti, prípadne v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky.
Slovník právnika
* Obsolentnosť - „zastaranosť". So zmenami v legislatíve musí nevyhnutne korešpondovať aj zmena v judikatúre. Preto staršie precedensy sú po novelizáciách zákonov nahradené nevyhnutne novými, ktoré rušia tie predchádzajúce.