Už len necelé dva mesiace majú firmy na to, aby zvážili všetky možnosti, ako sa dopracovať k čo najnižšej dani. Je najvyšší čas na to, aby rozhodli o ďalších investíciách a zhodnotili prípadné straty. Okrem toho by sa posledné týždne roka mali sústrediť aj na „poupratovanie“ v pohľadávkach, záväzkoch a zistiť nezrovnalosti aj inventarizáciou zásob spoločnosti. Daňovou optimalizáciou dosiahnu, že štátu zaplatia len toľko, koľko je nevyhnutné.
Výnosy a náklady
Najčastejšie si podnikatelia zákonne znižujú výslednú daň tak, že si strážia pomer výnosov a nákladov firmy, aby dosiahli primeraný hospodársky výsledok. Keďže platí zásada individuálneho prístupu, foriem môže byť niekoľko. Univerzálne riešenie pre všetkých neexistuje. Vo všeobecnosti však platí, že najmenej ubudne z vrecka tomu, kto pozná všetky výdavky, ktorými sa dá znížiť daňový základ. „K optimalizácii je dobré pristupovať obozretne a daňové otázky riešiť vopred s odborníkmi – daňovými poradcami,“ radí Tomáš Vavrák zo spoločnosti PwC.
Podľa expertov funguje ešte jedno pravidlo – plánovanie. Časový horizont je veľmi dôležitý. Spoločnosti by sa preto nemali na optimalizáciu pozerať iba z krátkodobého hľadiska, ale ako na obdobie viacerých zdaňovacích období. „Z dlhodobého hľadiska môže ísť napríklad o prerušenie odpisovania určitej skupiny majetku v čase vykazovania daňových strát,“ vysvetľuje Peter Pašek z poradenskej spoločnosti Accace.
Zákon výšku straty, ktorú si môže podnikateľ započítať do nákladov, neupravuje – je ľubovoľná. Určený je len čas. Stratu si firma musí odpočítavať v priebehu nasledujúcich siedmich rokov. Ak uplynú, nárok na jej odpisovanie zanikne.
Majetok firmy
Pred koncom roka môže podnikateľ použiť aj postup, ktorému sa odborne hovorí časové rozlíšenie. Charakteristický je najmä pri rozhodovaní o spôsobe odpisovania majetku. Na výšku základu dane má totiž vplyv aj rozhodnutie, či firma zvolí štandardné alebo zrýchlené odpisovanie. Odpisovať sa môže hmotný a nehmotný majetok, ktorý slúži na dosahovanie príjmu z podnikania, z inej samostatne zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. Vstupná cena pri hmotnom majetku pritom musí byť vyššia než 1 700 eur a pri nehmotnom, kam spadajú napríklad autorské práva, projekty či výrobné postupy, je viac ako 2 400 eur.
Niektoré firmy zas využívajú koniec roka na nové investície. „Snaha o obstaranie dlhodobého majetku, ktorý nie je vylúčený z odpisovania pred koncom roka, a uplatnenie celoročnej výšky daňového odpisu bez ohľadu na to, či sa majetok zaradil do užívania až na konci zdaňovacieho obdobia alebo na jeho začiatku, je bežný jav,“ zdôrazňuje Pašek.
Inventúra záväzkov
Ďalšou bežnou optimalizáciou býva inventúra záväzkov. Z nich treba vybrať tie, ktoré sú po splatnosti aspoň 36 mesiacov. Takéto „peniaze“ sa môžu zahrnúť do základu dane, firmy by preto na ne nemali zabúdať a mali by ich urýchlene zaplatiť.
V prípade pohľadávok je nutné, aby si podnikatelia preverili všetky zákonné možnosti daňovouznateľných opravných položiek. „V menších spoločnostiach sa na opravné položky často zabúda. Je to zaujímavé, keďže veľké množstvo podnikateľov zápasí s platobnou neschopnosťou odberateľov. Opravné položky k takýmto pohľadávkam môžu totiž slúžiť ako dobrý nástroj na znižovanie základu dane,“ uvádza poradca.
Existujú však viaceré obmedzenia, keď opravná položka môže byť daňovou pohľadávkou. Pohľadávka, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, sa môže stať daňovým výdavkom – takzvanou daňovou pohľadávkou. Musí však byť niekoľko dní po splatnosti. „Napríklad, ak ide o pohľadávky po splatnosti viac ako 360 dní, takáto opravná položka sa môže uznať ako daňová do 20 percent svojej menovitej hodnoty. Keď od splatnosti dlhu uplynulo vyše 720 dní, je to do výšky 50 percent a ak ide o pohľadávku po splatnosti vyše 1 080 dní, môže byť daňovým výdavkom v celej svojej nominálnej hodnote,“ vysvetľuje Pašek.
Relatívne známou formou jednoduchej optimalizácie je aj zaplatenie niektorých nákladov ešte pred koncom roka. Napríklad je to nájomné platené fyzickým osobám, zmluvné pokuty či úroky z omeškania.