Cena elektriny na trhoch sa v posledných mesiacoch dostala na svoje niekoľkoročné minimá, zákazníci však tento pokles na svojich účtoch nevidia. Prečo? Aby sme dali odpoveď na túto otázku, musíme sa pozrieť na zložky, z ktorých sa koncová cena elektriny skladá. Pre domácnosti je to až 10 položiek vrátane DPH. Každú položku ovplyvňuje iný vlastník, no z faktúry často nie je jasné, ktorý subjekt za čo zodpovedá. Najmä, ak povedomie bežnej verejnosti je, že všetko zabezpečujú „elektrárne“. Rozloženie síl v schopnosti ovplyvňovať cenu elektriny vidno v tabuľke.

Kto je kto

Výrobca elektrinu vyrába. Sú to rôzne elektrárne od tých najmenších až po veľké jadrové. Na Slovensku sú najväčším výrobcom Slovenské elektrárne. Cenu elektriny dnes určuje trh, a nie výrobcovia, keďže tá sa predáva na burze. Dá sa preto považovať za objektívnu.

Prenos (SEPS) a Distribúcia (VSD, ZSD, SSE-D) elektrinu fyzicky dopravujú až k spotrebiteľovi, teda do zásuvky. Ľudskou rečou povedané, vlastnia drôty, elektrické a transformačné stanice. Oba subjekty majú vysoké náklady súvisiace s rozsiahlym majetkom, čo sú tisíce a tisíce km vedení a už spomínané elektrické a transformačné stanice, zabezpečujúce elektrinu ako verejnú službu do každého obydlia. Distribútora si nevyberiete, sú to takzvané prirodzené monopoly, a ten váš závisí od miesta, kde žijete. Cenu im preto stanovuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.

Dodávateľ je subjekt, ktorý nakupuje elektrinu (od výrobcov, na burze...) a predáva ju svojim zákazníkom. Je to práve šikovnosť dodávateľov dobre nakúpiť a odhadnúť potreby svojich zákazníkov, ktorá im umožňuje cenovo si konkurovať. Aj preto majú v súčasnosti spotrebitelia možnosť dodávateľov si vyberať.

Štát zodpovedá za položky, ktoré sú buď priame, alebo skryté dane. Príkladom skrytej dane je odvod do Národného jadrového fondu, ktorý má slúžiť ako zdroj financií na vyraďovanie starých, už neprevádzkovaných jadrovoenergetických zariadení. Tarifa za prevádzkovanie systému je ďalší príklad skrytej dane, ktorá slúži tak na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou elektriny a tepla, ako aj na podporu sociálnej politiky a udržiavanie zamestnanosti cez podporu výroby elektriny z domáceho uhlia.

Súkromné firmy na cenu netlačia

V danom čase existuje väčšinou niekoľko názorov a pohľadov na tú istú vec. Historické čísla sú však nemenné a jasne vypovedajú o zmene jednotlivých položiek v čase (pozri tabuľku č. 2). Štátom kontrolované položky stúpli od roku 2007 o vyše 76 percent. Ak by sme z porovnania vyňali DPH, ktorá sa zvýšila len mierne, tak v prípade položiek prináležiacich štátu dôjdeme k neuveriteľnému nárastu blížiacemu sa k 450 percentám.

Problém, ktorému čelíme, nie je nenásytnosť monopolov. Nie je to ani nefungujúca regulácia. Práve naopak, z tabuľky vyššie vyplýva, že regulátor úspešne tlačí na položky, ktoré reálne dokáže ovplyvniť. Môžeme ďakovať aj vývoju na trhu, ktorý v posledných rokoch zapríčinil prudký pokles cien komodity.
Ak však máme trojuholník koncovej ceny, nákladov subjektov a nakoniec položiek, ktoré sú vyvolané umelo, tak nie je možné očakávať, že pri ťahaní za dva vrcholy sa tretí nepohne.

Problémom je povedať si, čo vlastne chceme. Povedať, či je prioritou tejto krajiny bezpečnosť a rozvoj sústavy, konkurenčné prostredie, zamestnanosť a konkurencieschopnosť krajiny/EÚ, alebo sú prioritou záujmy lobistických a finančných skupín. Problémom je aj povedať rázne a najmä včasné nie iniciatívam, ktoré nezapadajú do koncepcie rozvoja energetiky na Slovensku.

Únia sa nechráni

Pripravovaná štúdia jednej z európskych inštitúcií, ktorej pracovnú verziu som mal možnosť vidieť, jasne poukazuje na fakt, že položky súvisiace s rôznymi formami podpory štátu odzrkadlené v cene elektriny sa vo väčšine krajín EÚ za posledných 5 rokov strojnásobili.

Je za tým biznis? Určite áno. Nariadenia prichádzajúce z EÚ, nech je ich poslanie akokoľvek vznešené, sú úžasným nástrojom záujmových skupín zabezpečiť si istý odbyt pre svoje výrobky, keďže takéto nariadenia sú pre členské štáty záväzné. 

Máme záväzky voči únii, ale čo robí EÚ na svoju ochranu? Neregistrujem, že by zaviedla opatrenia, ktoré by adekvátne chránili aspoň vnútorný trh pred výrobkami z krajín, kde o podobných opatreniach ani len neuvažujú, a teda ceny ich výrobkov nie sú priamo alebo nepriamo negatívne zaťažené cenou elektriny. Kedysi mali členské krajiny silné energetické koncerny, ktoré boli piliermi ekonomiky. Dnes môžete náhodne vybrať krajinu EÚ a takmer s určitosťou sa tam tieto piliere stretávajú s obrovskými problémami, ktoré majú jeden spoločný základ.

Na záver mi prichádza na um len jeden veľmi známy výrok z filmu Pelíšky:  „A komu tím prospějete?!“ Akurát sa obávam, že odpoveď na túto otázku už taká humorná nie je.

Branislav Sušila, vedúci úseku Regulačný manažment Východoslovenská energetika