V jednej pomerne veľkej firme (jej meno máme v redakcii) si mysleli, že čím väčší neporiadok budú mať v účtovníctve, tým menej priestupkov zistí prípadná kontrola. Pracovali v nej dvaja účtovníci. Jeden bol zamestnanec, druhý živnostník. „Nad sebou“ mali, ako to vo firmách býva, ekonomického námestníka, ktorý presadzoval spomínaný názor. Zamestnanec – účtovník musel postupovať podľa jeho pokynov. Ale živnostník si bol vedomý toho, že je sám zodpovedný za svoju prácu. „Nenechal sa ovplyvniť námestníkom. Postupoval podľa svojich, predpísaných metód,“ povedala nám bývalá pracovníčka tejto firmy pani Júlia (jej plné meno máme v redakcii).  
Daňoví kontrolóri do firmy naozaj prišli. Vyžiadali si dokumentáciu, zavreli sa do vyhradenej kancelárie a začali preverovať doklady, účty... Trvalo im to dva týždne. Neporiadok v „papieroch“ ich donútil preveriť aj predošlé roky. Účtovníctvo, ktoré viedol zamestnanec firmy, nariadili do určeného termínu úplne prerobiť. Účtovník – zamestnanec musel chodiť do práce aj cez víkendy, aby to zvládol. „Papiere“ našťastie prerábal len za jeden rok.
Výsledok? Firma dostala mastnú pokutu. Zamestnancovi nezaplatila nadčasy, nedostal ani odmeny. Externý účtovník sa cítil vo svojej pozícii istejšie. Veď pracoval podľa „vlastných,“ teda správnych a nie nariadených postupov, takže mal všetko v poriadku. Tento príbeh má však aj ďalšiu „bodku“. Firma s externým účtovníkom, hoci mal všetko v poriadku, rozviazala zmluvu. So zamestnancom nie.

------------------------------------------

Výška dane? Naše firmy sa neodvolávajú

Rozhovor: Martin Rybár, riaditeľ daňového oddelenia spoločnosti Deloitte, pre HN

Jednou z tém prieskumu bola aj reakcia daňových subjektov na verdikty daňových kontrolórov. Ako sa v tomto prejavili slovenské firmy? Dávajú najavo nespokojnosť so závermi kontrolórov?
Takmer 80 percent respondentov, ktorým správca dane vydal dodatočný platobný výmer, sa proti nemu neodvolalo. Pritom až päťdesiatim percentám odpovedajúcich, ktorí sa proti dodatočnému platobnému výmeru odvolali, sa aspoň čiastočne znížila dodatočne vyrubená daň. Menej ako 20 percent respondentov sa voči sankciám, ktoré im správca dane vymeral, odvolalo a až päťdesiatim trom percentám z nich sa podarilo dosiahnuť aspoň čiastočnú úľavu z uloženej sankcie. Je to prekvapujúco vysoké číslo, pretože slovenská daňová legislatíva dovoľuje odpustenie sankcií iba vo veľmi špecifických prípadoch, ako zistil prieskum už v roku 2010.
 

Aké nedostatky sa počas kontrol našli najčastejšie a na ktoré oblasti sa kontroly zameriavajú najviac? Pred dvoma rokmi sa veľa hovorilo o transferovom oceňovaní, kontroluje sa to teraz naozaj intenzívnejšie?
Od roku 2010 registrujeme narastajúci trend v počte kontrol zameraných na transferové oceňovanie. Novovytvorená štruktúra kontrolného aparátu špecializovaného na túto problematiku ešte výraznejšie podčiarkuje snahy zvýšiť počet daňových kontrol v tejto oblasti do budúcnosti.

Dôverujú slovenské subjekty opravným prostriedkom v rámci daňových konaní?
Len menšina dopytovaných verí v úspešnosť opravných prostriedkov. Toto je trend, ktorý sa opakuje aj v okolitých krajinách – na rozdiel od krajín západnej Európy, ako sú napríklad Luxembursko, Švajčiarsko a Holandsko, kde je to väčšina.

Ak v úspešnosť konaní verí u nás menšina, vypovedá to aj o slabej pripravenosti našich firiem na súdne spory so štátnou správou. Ako hodnotia naše subjekty svoju pripravenosť na súdny proces s úradmi?
Slovensko a spolu s ním aj Írsko sa v tomto prejavujú ako nedostatočne pripravené na prípadný súdny spor. Len 33 percent našich a 46 percent respondentov v Írsku potvrdilo, že sú odhodlaní riešiť takýto spor súdnou cestou.

Len niečo vyše polovice slovenských respondentov si myslí, že daňová neistota poškodzuje ich podnikanie v našej krajine. Nie je to málo? 
V regióne Európy, Stredného východu a Afriky (EMEA) je 52 percent respondentov presvedčených, že daňová neistota v ich krajinách ovplyvňuje alebo dokonca poškodzuje ich podnikateľské aktivity. Slovensko je v tomto ukazovateli približne zajedno s ostatnými zúčastnenými krajinami. Čo, samozrejme, neznamená, že to je uspokojivá situácia. Podnikatelia preferujú stabilitu a časté zmeny vnímajú negatívne.

Vydávanie záväzných nariadení v oblasti daňových záležitostí je už v mnohých krajinách bežné. Kde sa nachádza Slovensko?
Inštitút záväzného stanoviska je, podobne ako vo väčšine vyspelých krajín Európy, možné využiť už v Česku, Maďarsku a Poľsku. Tam to ako reakcia na časté zmeny v daňovej legislatíve pomáha zlepšovať podnikateľské prostredie. Slovensko sa absenciou záväzných stanovísk v daňovej oblasti radí v rámci Európy na spodné priečky. Ale aj tu existuje možnosť – záväzky vyplývajúce z bilaterálnych zmlúv Slovenska umožňujú aj u nás podať napríklad žiadosť o vydanie rozhodnutia o súhlase s použitím konkrétnej metódy vo vzťahu k transferovému oceňovaniu.