17.09.2015, 17:11

Ani veľa peňazí nezachráni zlý obchod pred krachom

Na Slovensku je veľa e-shopov a takmer žiadny nezarába. Kde presne robia chyby, vysvetlil pre HN Róbert Mráz zo spoločnosti ui42.

Čím sa zaoberáte vo vašej spoločnosti?
U nás pracuje približne 35 ľudí, ktorí tvoria akýsi ekosystém profesií, ktoré sú dôležité pre biznis e-shopov. Snažíme sa, aby naši partneri, vlastníci internetových obchodov, riešili svoje obchodovanie a my spravíme všetko to, čo sa týka online. Nedá sa totiž očakávať, že človek, ktorý sa venuje obchodovaniu, sa bude vyznať v programovaní, online marketingu či sociálnych médiách.

Aké chyby robia majitelia e-shopov?
Ľudia sa nepozerajú na všetky aspekty obchodovania na internete komplexne. Vždy musíte identifikovať najslabšiu časť a na nej pracovať. Buď to predajca nerobí, alebo to nedokáže. Napríklad keď niekto predáva v kamennom obchode desaťročia husle a darí sa mu, tak je určite dobrý obchodník. Taktiež je expert na husle, vie, čo ľudia chcú a aj to, akí sú jeho zákazníci. Avšak keď chce začať obchodovať na internete, tak si dá spraviť web známemu. Ten síce vie dobre programovať, ale už nerieši marketing, SEO optimalizáciu a ani nič iné. A potom sa človek čuduje, že je na e-shope stratový.

Čo musia teda spraviť, aby zarábali?
Aby e-shop fungoval, tak je potrebné spraviť poriadne online časť, ale mať aj kvalitnú používateľskú podporu, logistiku, dobrú cenotvorbu, mať kvalitný produkt a tak ďalej. Veľa majiteľov obchodov sa zameria iba na niektoré aspekty podnikania, tie zvládnu super úžasne, ale niektoré z nich si nevšímajú. A aj tu platí, že celá reťaz je taká silná, ako to najslabšie ohnivko.

Takže nestačí byť len dobrý obchodník...
Problém ľudí je, že investujú do svojich e-shopov veľa peňazí a tie im nezarábajú. A to nehovoríme len o zlých internetových obchodoch, často nefungujú ani tie dobré. My vo firme zastupujeme dvanásť rôznych pozícií, od programátorov, cez e-marketérov či analytikov. A tí spolu neustále spolupracujú. Nedá sa očakávať, že týchto dvanásť profesií dokáže plnohodnotne zastúpiť jeden – dvaja ľudia, ktorí vlastnia e-shop.

Je šanca sa vypracovať aj bez kamennej predajne? Napríklad nakúpim tisíc tričiek, uskladním ich v obývačke a pustím sa do podnikania.
Nehovorím, že je nevyhnutné mať kamenný obchod, dokonca ten môže byť niekedy brzdou v rozvoji podnikanie cez internet. Problém môže byť skôr v tom, či je človek, ktorý sa do toho pustil, z povahy obchodník. Preto ak niekomu funguje kamenná predajňa, tak to je prvý predpoklad toho, že mu to môže ísť aj cez internet. Avšak ak niekto nie je obchodníkom, môže urobiť rovnaký e-shop, s rovnakým sortimentom ako niekto iný – úspešný a nakoniec na tom prerobí, lebo nevie predávať, nevie zahýbať cenou, nevie vycítiť, čo kto chce, nevie dať dobrú akciu alebo ju preženie a dá väčšiu zľavu úplne zbytočne. Internet je v tom špecifický, že ak niečo nerobíte dobre, tak ľudia jednoducho kliknú inde.

Vo svete globalizácie a internetu sa zdá jednoduché pustiť sa do obchodovania na otvorenom európskom trhu, veď zákazník sa vždy nájde.
Každý trh je špecifický, a to dokonca aj pre každý produkt. Napríklad u nás a v Česku je to v prípade predaja pneumatík veľmi podobné, online sa predá azda dvadsať percent všetkých. V Maďarsku a Poľsku je toto percento oveľa nižšie. A to nehovorím o Chorvátsku alebo Srbsku, kde ani zimné pneumatiky nemajú.

Dobre, ale keď mám zabehnutý e-shop, tak otvoriť jazykovú modifikáciu, napríklad v Rakúsku, nemusí byť až tak ťažké.
Keď chcete expandovať s úspešným slovenským e-shopom do Rakúska a ten má hlavičku, ktorá je jasne naša, tak tam nepredáte nič. Ak si založíte pobočku – hoci aj len virtuálnu, vo Viedni, tak obchod Rakúšania začnú akceptovať. Prečo? Rakúšania neveria východnej Európe.
Podobný problém je aj medzi Českom a Slovenskom. Keď máte slovenský e-shop, ktorý má fungovať aj v Česku, musíte komunikovať na webe, e-mailami aj telefonicky v češtine. Ak to je naopak, stačí vymeniť české koruny za eurá. Je to zapríčinené často aj tým, že nám Česi niekedy nerozumejú. Slovákom čeština neprekáža.

Čo vidíte za úspechom gigantov ako Amazon, e-Bay alebo Alibaba?
Všetky veci, ako napríklad naprogramovanie obchodu, prevádzkovanie, CMS, online marketing, do ktorého zapadá PPC, SEO linkbuilding, copywriting a content building i sociálne médiá, analytika, cenotvorba a e-commerce management, robia na najvyššej úrovni a urobili to najlepšie, ako sa dalo. A boli v správnom čase na správnom mieste. A mali aj kus šťastia.

Aký vplyv majú lacné ázijské obchody na náš trh?
Je až neuveriteľné, že z Ázie dokážete kúpiť niečo za päť eur aj s poštovným a u nás to ani pri veľkoobchodnej cene nekúpite za 15. Avšak ľudia vnímajú často nízku kvalitu alebo ťažkú reklamáciu. A tiež to závisí od tovaru. Ak si chcete kúpiť nejaký konektor, tak tam nie je čo pokaziť, ak chcete niečo zložitejšie, do toho už ľudia veľmi nejdú. Krajina výroby robí totiž veľmi veľa. My máme napríklad obchod s čerpadlami a tam sme začali k výrobkom dávať nálepky ako „Vyrobené na Slovensku, v Česku alebo v Nemecku“ a podobne. Zafungovalo to a nemecké čerpadlá sa začali predávať lepšie, aj keď sme s cenou neurobili nič. Ľudia vnímajú, odkiaľ je tovar.


Kto je Robert Mráz
Róbert Mráz je konateľom v spoločnosť ui42, ktorá vznikla v roku 1997 ako softvérová firma zameraná na vývoj webových stránok. Medzi zákazníkmi a partnermi sú nie len slovenskí podnikatelia, ale aj klienti napríklad zo Spojených štátov. Medzi najznámejšie projekty patrí web Profesia.sk. Dnes spoločnosť spolupracuje najmä s desiatkami rôznorodých e-shopov, ktorým pomáha rásť.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.