Dobrou správou je, že úradníci na stavebných úradoch sa budú viac špecializovať na určité konania. Problémom môže byť zastavovací plán, ale i čierne stavby. Čo si o tom myslia experti z rôznych oblastí? Spýtali sme sa ich.

Sprehľadneniu konaní by mala pomôcť elektronizácia úradov

Nový stavebný zákon mal tvrdo bojovať proti čiernym stavbám, ale napokon sa vo vládnom návrhu objavili zmäkčené klauzuly. Napríklad majiteľ čiernej stavby bude mať až tri roky na zlegalizovanie. A to je podľa mnohých expertov príliš dlhé obdobie.

Ako pre HN prezradil Juraj Šujan, architekt a člen Predstavenstva Slovenskej komory architektov, ide o stavby, z ktorých sa veľa ocitlo v akejsi sivej zóne. „Ide o stavby, pri ktorých sa ich stavebníci usilovali získať potrebné povolenia, ale postupne sa stratili v spleti úradných potvrdení. Napríklad územné konanie na bytové projekty trvá v Bratislave zavše aj vyše roka, nevraviac o tom, že z hodnotenia vplyvov na životné prostredie sa stáva akési paralelné konanie.“ Podstatnejšie než sprísňovanie represívnych opatrení je odstránenie systémovej príčiny, a tou je neúmerne zdĺhavé a komplikované povoľovanie stavieb. Hoci po novom sa na mnohé menšie stavebné práce nebude vyžadovať povolenie, stačí ohlásenie, s tým má Juraj Šunaj trochu problém. „Myslím si, že bežné stavby by sa mali povoľovať riadnym stavebným povolením, len konanie by malo byť podstatne jednoduchšie a kratšie. Ak sa napríklad s námietkami susedov, či už oprávnenými, alebo nad rámec zákona...