„Nemôžem sa dočkať, až si večer otvorím fľašu vína. Mám toho za celý deň dosť.“ Ak si niečo podobné hovoríte často, možno patríte medzi rizikové skupiny, na ktoré prednedávnom upozornili fínski vedci. Z ich výskumu vyplynulo, že dlhšia pracovná doba zvyšuje pravdepodobnosť nezdravého popíjania o 11 percent. Skúmaná vzorka bola skutočne početná, odpovedalo totiž cez 300-tisíc ľudí zo 14 krajín sveta.
A čo bolo podľa vedcov označené za „nebezpečné pitie“? U mužov sú to tri pivá denne a u žien dva poháre vína.
Podľa štúdie sú nadčasy problémom zvlášť u manažérov a špecialistov. Tí sa totiž snažia čo najrýchlejšie rásť v kariérnom rebríčku, a v práci tak trávia veľa času. Láka ich vidina vyššieho platu a lepších pracovných podmienok.
„Napriek tomu, že na jednej strane existujú názory, že alkohol pomáha zmierniť stres, na druhej môže viesť k problémom v podobe nízkeho pracovného výkonu, zníženej schopnosti rozhodovať sa, a tiež k väčšiemu počtu pracovných úrazov,“ upozorňujú autori výskumu Fínskeho inštitútu ochrany zdravia pri práci. Publikovali ho v časopise British Medical Journal.
Predovšetkým ale môže holdovanie alkoholu viesť k zdravotným problémom, ako sú napríklad ochorenia čriev, srdca, k výskytu rakovinových nádorov, mŕtvice a duševných chorôb.
Úlohu zohrávajú rodinné vzory aj smeny
Podľa psychológa Dalibora Špoka je štúdia zaujímavá, a to aj napriek tomu, že zachytený rozdiel nie je príliš vysoký. „Existujú významnejšie faktory, ktoré zvyšujú riziko nadmernej konzumácie alkoholu než je počet hodín strávený v práci. Sú nimi napríklad depresie, sebakontrola, rodinná anamnéza a vzory, sociálne a výchovné prostredie. Na druhej strane však v prípade počtu odpracovaných hodín môže ísť o jeden z faktorov, ktorý sa nakoniec stane pomyselným jazýčkom na váhach,“ hovorí psychológ, podľa ktorého je naša kultúra k alkoholu veľmi tolerantná. Slováci sa často objavujú v rebríčkoch v prvej desiatke pokiaľ ide o pitie alkoholu.
Podľa primára mužského oddelenia závislostí Psychiatrickej liečebne Bohnice a uznávaného odborníka Karla Nešpora, významne uľahčuje cestu k alkoholu jeho dostupnosť na pracovisku. "Preto sa často stretávame napríklad so závislými kuchármi alebo čašníkmi. Tí vyhľadávajú odbornú pomoc častejšie ako spomínaní manažéri, "hovorí Karel Nešpor.
Ženy pijú podľa neho menej ako muži a majú k tomu biologické dôvody. "Závislosť sa totiž u žien vytvára rýchlejšie. Skôr u nich dochádza k zdravotným problémom. Alkohol zvyšuje riziko rakoviny prsníka už po malých dávkach, "upozorňuje psychiater Karel Nešpor.
Dve deci, alebo liter? Čo je v norme?
V niektorých odborných štúdiách možno nájsť odporúčané množstvo alkoholu, ktoré je ešte "v norme". Britskí zdravotníci napríklad uvádzajú, že dve pivá denne alebo štvrť litra vína sa dá ešte tolerovať. Podľa slovenských odborníkov je však takú hranicu veľmi ťažké určiť.
„Stopäťdesiatkilový sťahovák iste znesie väčšie množstvo alkoholu než päťdesiatkilová študentka. Všeobecne je nadmerná konzumácia taká, kedy kvôli opici, neefektívnosti či strate motivácie máme opakovane a dlhodobo problémy v pracovnej, sociálnej, osobnej, zdravotnej, morálnej a vzťahovej oblasti. Treba sa zamyslieť aj vo chvíli, keď nás na pitie alkoholu niekto z priateľov či príbuzných upozorňuje, "hovorí psychológ Dalibor Spoko.
A keď už ide o závislosť? Kľúčovým znakom je zhoršené sebaovládanie, teda pitie pri nevhodných príležitostiach alebo vo väčšej miere, než dotyčný chcel. "Taký človek kvôli alkoholu zanedbá pracovné povinnosti. Potom to chce vynahradiť zvýšeným úsilím. Lenže únava z práce ešte zhorší jeho sebaovládanie a on sa zase opije. Z tohto bludného kruhu pomôže jedine triezvosť a zdravší spôsob života, "radí Karol Nešpor a dodáva:" Primerane pracovať je bezpečné a zdravé. Je to podobné ako s jedlom. Takže pracujme a jedzme s rozumom.
Zdroj: idnes.cz Foto: dreamstime.com