Viete, čo majú spoločné modranská majolika, ónyxový mramor z Levíc, či piešťanské bahno? Alebo aj taliansky carrarský mramor či nôž z nemeckého mesta Solingen? Pre všetky je príznačná jedinečnosť, vďaka ktorej sa radia medzi európske unikáty. Niektoré sú výsledkom remeselnej zručnosti ľudí z príslušného regiónu, iné vytvorila príroda na zriedkavo sa vyskytujúcich náleziskách. 

Rozšírenie škály produktov

Kým však unikáty z oblasti agrosektora majú v EÚ celú škálu chránených zemepisných označení (pripomeňme Skalický trdelník, Žitavskú papriku, Oravský korbáčik a ďalšie), v iných sférach sa to zatiaľ neujalo. A je to na počudovanie. Ale čo nie je, môže byť. Zdá sa totiž, že aj v tejto oblasti svitá na iné časy. 
Vyplýva to z uznesenia Európskeho parlamentu z minulých dní. Poslanci v ňom žiadajú rozšíriť ochranu, aká sa už poskytuje poľnohospodárskym produktom, na ďalšie miestne výrobky. Tentoraz už nepoľnohospodárskeho charakteru. Ide o to, aby sa aj takto podporila lokálna ekonomika, turizmus aj dôvera spotrebiteľov. A taktiež ochrana kultúrneho dedičstva a tradičného know-how. 

Odporúčanie poslancov

Spomínané rozhodnutie europoslancov však zatiaľ nemá legislatívnu, iba odporúčaciu silu. Ich uznesenie sa musí pretaviť do legislatívneho návrhu, ktorý sa len pripravuje. V každom prípade však výzva je už na svete a je na poslancoch, aby ju dotiahli do konca. Keď sa to podarí, jednotný systém ochrany zemepisných označení EÚ sa rozšíri aj na nepoľnohospodárske miestne a remeselné výrobky. 
Na Slovensku by prichádzali do úvahy známe jedinečné produkty, ako napríklad modranská majolika, pozdišovská keramika vyrábaná z miestnej kaolínovej hliny, soľnobanská alebo špaňodolinská čipka. Z prírodných unikátov by to mohol byť levický zlatý ónyx, piešťanské bahno či slovenský magnezit.
Europoslanci zdôraznili, že prepojenie medzi samotným výrobkom a miestom, kde sa produkt vyrobil alebo vznikol, je nevyhnutné na rozpoznanie jeho osobitých vlastností a využitého know-how. Prvoradá má byť jeho výsledná kvalita a autentickosť.

Kultúrny aj ekonomický význam

Kultúrne dedičstvo a tradičný know-how, o to ide v celoúnijnom systéme ochrany zemepisných označení. No má to aj veľký hospodársky potenciál. Môžu z neho ťažiť napríklad malé a stredné podniky, ale i celé regióny. Chránené produkty by v rámci obchodných rokovaní EÚ s tretími krajinami mohli automaticky získať ochranu aj za hranicami únie.
Ochranný systém by poskytol spotrebiteľom spoľahlivé informácie o pôvode produktov a o použitých výrobných postupoch. Odstránia sa nedorozumenia zo zavádzajúcich názvov alebo opisov a povedie to k informovanejším rozhodnutiam o kúpe produktov. Okrem iného sa tým zlepší aj boj proti falšovaniu a podvodnému využívaniu názvov zemepisného pôvodu.