14.07.2015, 22:01

Právny seriál: Brániť sa proti neželanej skládke bude ľahšie

Povoľovanie skládok či ťažby nerastov bývajú ostro sledované verejnosťou. V budúcnosti bude okolo tohto procesu väčší priestor aj pre "vox populi".

Mnohí si ešte pamätáme na pokusy začať znova dobývať zlato a striebro pri Kremnici, na snahy ťažiť urán v okolí Košíc či perlit v Tokajskej oblasti. Ak niekto bude žiadať o povolenie na takúto priemyselnú činnosť, v blízkej budúcnosti to bude vyzerať celkom inak než dosiaľ. Iniciátori ťažby budú musieť už pri plánovaní projektu počítať s tým, že vydané povolenie môže skončiť na súde. Pretože okruh osôb oprávnených podať žalobu sa rozšíri. 


Nová právna úprava by však mala viesť k tomu, aby boli investori donútení s verejnosťou užšie spolupracovať. Doteraz to bolo presne naopak. Prevládali skôr snahy verejnosť z povoľovania priemyselných zariadení vylúčiť

Priemyselné činnosti

Podmienkou oprávnenia podať žalobu bude po novom fakt, že zainteresovaná verejnosť má právo na účasť v administratívnom konaní, ak ide o životné prostredie. Medzi najvýznamnejšie administratívne konania budú v tomto smere patriť – konanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ďalej integrované povoľovanie a taktiež nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu. Všetky tieto aktivity súvisia so spracovaním kovov alebo nerastov, s výrobou, s chemickým priemyslom, energetikou alebo odpadovým hospodárstvom. 

Podanie žaloby a konanie

Žalobu proti rozhodnutiu či opatreniu úradu môže podať zainteresovaná verejnosť do dvoch mesiacov. V prípade rozhodnutia sa lehota počíta odo dňa právoplatnosti. Ak žaloba smeruje proti opatreniu, treba ju podať do dvoch mesiacov od vydania. 
Povinnosť verejnosti vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní neplatí, ak na podanie opravného prostriedku nebola oprávnená.
V samotnom konaní má zástupca verejnosti právo nahliadať do spisu a príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby sa mu takýto výpis či odpis vydal. Taktiež má právo na doručenie rozsudku do vlastných rúk. Zástupcu súd o nariadení pojednávania musí vždy upovedomiť. Verejnosť má tiež právo na náhradu trov v závislosti od okolností prípadu. Ak je žaloba úspešná, správny súd napadnuté rozhodnutie zruší a vráti vec správnemu orgánu. 

Odkladný účinok žaloby

Podanie správnej žaloby nemá na napadnuté rozhodnutie automaticky odkladný účinok. Žiadosť oň však bude skôr pravidlom. Súd na žiadosť zainteresovanej verejnosti môže priznať odklad. Bude to vtedy, ak by okamžite hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, poškodenie enviroprostredia, prípadne iný nenapraviteľný následok. Zároveň musí platiť, že priznanie odkladu nie je v rozpore s verejným záujmom.
Súd bude musieť vyvažovať protichodné záujmy investora a verejnosti v súvislosti s ochranou životného prostredia. Práve v dôsledku takéhoto vyvažovania záujmov zákon stanovil, že ak súd priznal odklad, musí o veci rozhodnúť do šiestich mesiacov. 

Žaloba proti nečinnosti 

Ak je však úrad, naopak, nečinný, môže zainteresovaná verejnosť podať žalobu proti nečinnosti. Podmienkou je, že súčasne neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. Podaniu žaloby teda musí predchádzať vyčerpanie iného opravného prostriedku. Dôsledkom je, že k žalobe musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu prokurátorom.  Správny súd uloží správnemu orgánu povinnosť v lehote konať a rozhodnúť, ak zistil, že bol nečinný v rozpore so zákonom.

Konanie o súlade VZN obce so zákonom

Okrem uvedených žalôb je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať žalobu aj proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Aj v tomto prípade môže verejnosť žalovať, iba ak všeobecne záväzné nariadenie poruší verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Čo je zainteresovaná verejnosť

Zainteresovaná verejnosť znamená verejnosť, ktorá je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa o tento proces zaujíma. Môže to byť jednotlivec alebo viacero osôb, združenia alebo skupiny. V praxi ide spravidla o mimovládne organizácie.
Tento pojem je prevzatý z Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, o účasti verejnosti na rozhodovacom procese a o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Pod týmto pojmom však treba rozumieť aj dotknutú verejnosť.
Martin Šenkovič, advokát


Ako sa verejnosť zapojí do konaní spojených so životným prostredím:

  • bude mať právo podať samostatne správnu žalobu proti povoleniu  
  • na orgán verejnej správy bude môcť podať žalobu pre nečinnosť  
  • žalobu bude môcť podať aj proti VZN obce,  
  • bude sa môcť zúčastniť na konaní o správnej žalobe, ktorú podala iná osoba

Plusy a mínusy novej situácie 

(plus) – rozšírenie kontrolných možností v povoľovacích procesoch
(plus) – zvýšenie tlaku na zákonnosť administratívneho konania, posilnenie kontrolných mechanizmov
(mínus) – možnosť zneužívania a presadzovania záujmov, ktoré v skutočnosti so životným prostredím nesúvisia 


Čo nájdete v stredu v právnom seriáli HN

– Čo sa zmení na zapojení verejnosti do konaní v prípade životného prostredia
– Ako sa budú povoľovať nové priemyselné činnosti, ako skládky či ťažba nerastov
– Čo je to zainteresovaná verejnosť a aké bude mať nové možnosti

 

Môžete si objednať pdf vydania HN (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail  TU.

Staršie pdf vydania nájdete TU.

Odborný garant právneho projektu HN:
Martin Šenkovič, advokát
www.senkovic.com

 


Tému pripravili: Táňa Rundesová, Vladimír Turanský

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.