Kuracie mäso zo slovenskej farmy zabalené v Poľsku a dovezené späť na naše územie. Vajíčka od nosníc na Slovensku naskladané do škatúľ za hranicou a predávané opäť v slovenských obchodoch. To isté „v modrom“ trebárs pri párkoch, salámach, masle... Čie sú to vlastne výrobky? S tým všetkým sa ako spotrebitelia stretávame doslova denne.
Ak sa spýtate slovenského mäsovýrobcu, aké mäso spracúva, dušuje sa, že zaručene domáce, na Slovensku však nevie zohnať dosť kapacít v bitúnkoch a baliarňach, preto musí voziť zvieratá do Poľska. Ale surovina je vraj určite „naša“. Vyznajte sa potom, či jete slovenské, poľské alebo trebárs zakamuflované ázijské mäso, ktoré prebrázdilo na lodi pol zemegule.

Zviditeľňovanie pôvodu

Za tým, že vôbec vznikli takéto absurdity, síce stojí spoločný únijný trh, no rovnako staré sú aj snahy Bruselu urobiť v tom všetkom poriadok. Minimálne v mäse a mäsových výrobkoch či polotovaroch.
A tak od apríla tohto roku platí, že v prípade čerstvého mäsa je rozsah povinného označovania pôvodu opäť bohatší. Netýka sa už len čerstvej hovädziny, ktorá patrí k historicky najstarším, pokiaľ ide o identifikáciu jej originality (spôsobila to aféra s chorobou „šialených kráv“ pred dvoma desaťročiami). Od apríla musia výrobcovia zo zákona označovať už aj nespracované mäso z ošípaných, oviec, kôz a hydiny. Spotrebiteľ sa vďaka tomu musí, či už z obalu alebo z nápisu za sklom v mäsiarstve, dozvedieť, z akého štátu zviera pochádza a kde ho zabili.

Žiadané informácie

Trocha iná je situácia v súvislosti s označovaním pôvodu takého mäsa, ktoré sa použije v potravinovom výrobku len ako zložka. Ide napríklad o hamburgery, mäsové pizze, mrazené mäsové guľky, lazane, viacdruhové paštéty, mäsové pirohy, ale aj množstvo iných jedál.
Vysvetľuje to Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR: „Vo februári poslanci Európskeho parlamentu vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila prísnejšie pravidlá a zaviedla označovanie pôvodu mäsa, aj keď ho výrobcovia použijú len ako zložku.“ Táto výzva sa odvoláva na štúdiu, z ktorej vyplýva, že spotrebitelia o tieto informácie prejavujú záujem a kvalita mäsa im nie je ľahostajná ani v polotovaroch.
No na druhej strane sa ukázalo, že spotrebitelia nie sú veľmi ochotní si za tieto dodatočné informácie aj priplatiť. „Správa poslancov preto načrtáva až tri scenáre, ako takéto označovanie zrealizovať. Každý z nich zahŕňa iné náklady – je tam však aj alternatíva, ktorá náklady nezahŕňa,“ dodáva.
Mimochodom, ďalšie obohatenie témy o pôvode potravín vítajú aj reklamné agentúry. Pôvod potravín totiž patrí medzi najpreferovanejšie témy komunikované s verejnosťou. Stačí pripomenúť obľúbenosť najrôznejších ocenení viažúcich sa na akosť potravín, napríklad Slovak Gold, Značka kvality SK, Kvalita z našich regiónov a ďalšie.  

Ohrozenie mäsovýrobcov

Je pravda, že nové označovanie by na jednej strane prispelo k transparentnému označovaniu potravín, no nemožno zabúdať, že nová povinnosť určite priťaží potravinárskym výrobcom. Preto je potrebné zabezpečiť, aby existenčne neohrozila najmä malé a stredné podniky. Práve tých je v mäsospracovateľskom priemysle dosť veľa.
Ako však ubezpečuje Európska komisia, predtým, než by sa prijali akékoľvek nové pravidlá v tejto oblasti, prediskutujú sa možné alternatívy s Európskym parlamentom a rovnako so zainteresovanými stranami. „Až potom sa zvážia ďalšie kroky,“ uzatvára Ludviková.