Viete, čo je to whistleblowing? Aj keď zlé jazyky by to nazvali „vynášaním z firmy“ alebo jednoducho „bonzovaním“, je to štandardná, vo svete zaužívaná metóda odhaľovania podvodov vo firmách. Názov vznikol z anglického „to blow the whistle“, čiže zapískať na píšťalku.
Na rozdiel od tradičného ohlásenia podvodu ide však o tzv. chránené oznamovanie. Zamestnanec alebo člen organizácie či firmy v takom prípade s vedomím svojho zamestnávateľa poskytuje informácie napríklad nadriadeným alebo iným kompetentným zložkám o nejakej nezákonnej činnosti vyskytujúcej sa vo firme. Cieľ je jasný – odhaľovať nielen známe, ale aj sofistikovanejšie formy protispoločenskej činnosti.
Alarmujúci nárast prípadov
Podvodmi vo firmách a inštitúciách sa v súčasnosti zaoberajú nielen silové zložky, ale aj doslova armáda vedcov, medzi nimi psychológov, sociológov, právnikov a ďalších odborníkov. Ako upozornil napríklad Pavol Nechala z Transpency International Slovensko, zistenia o nekalých praktikách a ich rastúcom trende vôbec nie sú povzbudivé. Podľa informácií Generálnej prokuratúry bolo u nás v minulom roku odsúdených za majetkovú kriminalitu 16 274, za krádeže 11 018 a za spreneveru 630 osôb.
Podľa prieskumu poradenskej spoločnosti PwC sa za posledné dva roky stretol s nejakou formou hospodárskej kriminality každý tretí respondent vo firmách, čo je oproti predošlému prieskumu spred dvoch rokov nárast o 21 percent. Sprenevera tvorila z uvedenej kriminality viac než polovicu prípadov. V súvislosti s tým, prečo zamestnanci alebo členovia organizácie či podniku neohlásia svoje podozrenie, oslovení najčastejšie reagovali, že majú strach pred postihom za uvedené oznámenie alebo že neveria v prešetrenie podnetu.
Nárast „tvorivosti“ činov
Zaujímavé je nielen to, akú obrovskú rozmanitosť má hospodárska kriminalita, ale podľa Nechalu je to aj fakt, že spôsoby útoku na majetok organizácií sú čoraz kreatívnejšie. „Relatívny podiel sprenevery majetku, ako tradične najbežnejšieho a najjednoduchšieho typu hospodárskej trestnej činnosti klesá v prospech iných tvorivých foriem podvodov,“ hovorí Nechala.
A tak kým v roku 2011 prieskum PwC konštatoval až 94-percentný podiel sprenevery na celkovom počte spomínanej kriminality, podľa prieskumu v tomto roku tento podiel klesol na 54 percent. Vyskočil podiel účtovných podvodov (zo 6 na 12 percent), ale stúpli najmä korupčné a úplatkárske prípady (zo 17 na 31 pwercent). Novinkami sú podvody v nákupnom procese a a podvody v oblasti ľudských zdrojov.
Pasívny verzus aktívny prístup
Vedci z austrálskych univerzitných pracovísk Alexander Jonathan Brown a Marika Donkinová patria vo svete k tým expertom, ktorí sa najviac zaoberali metódou whistleblowing. Zadefinovali až 38 druhov nekalých praktík, ktoré zlúčili do siedmich kategórií podľa spoločných prvkov.
Patria sem: zneužitie právomoci kvôli materiálnemu zisku (vrátane korupcie a krádeží), konflikt záujmov, neprimerané a neprofesionálne správanie, chyby v administratívnej agende, plytvanie zdrojmi (alebo zlé riadenie zdrojov), zamedzenie spravodlivému či zodpovednému konaniu, spôsobenie osobnej či pracovnej ujmy.
Ako zaznelo aj na nedávnom seminári forenznej agentúry Surveilligence, na Slovensku a v Česku sa ako prevencia podvodov využívajú prevažne len pasívne spôsoby zamedzovania podvodov – smernice, interné kontroly proti podvodom, monitorovanie zamestnancov a opatrenia v oblasti IT. Naopak, vzdelávanie manažmentu a zamestnancov v oblasti podvodov sa praktizuje minimálne.
Čo je potrebné zaviesť na efektívne a účinné oznamovanie podozrení:
- ľahká pristupnosť pre podanie oznámenia v zvolenej skupine,
- tréning a pravidelné upozorňovanie ľudí
- dôvera
Čo robiť, ak vznikne dilema, či mám alebo nemám reagovať na objavený podvod:
- nepraktizovať metódu „walk than talk“
- buď treba postupovať predpísanym spôsobom dovnútra spoločnosti (tzv. interný whistleblowing), alebo konať mimo spoločnosti (tzv. externý whistleblowing)
- nepodieľať sa a odísť
- podstatný mechanizmus na prevenciu takýchto neduhov je aj vytváranie kultúry všímavosti a informovania v rámci firmy