Ste presvedčený, že vám štát nedáva taký invalidný dôchodok, na aký máte nárok? Môžete sa obrátiť na súd. Ako fyzická osoba pritom v budúcnosti môžete mať aj určité výhody. No ešte než podáte žalobu, musíte sa ubezpečiť, či ju súd vôbec môže prejednať a či môže o nej rozhodnúť – ide tu o právomoc súdov. Nemôže sa teda stať, že by ste si podali žalobu na ktorýkoľvek súd na Slovensku. V tomto fungujú presné pravidlá. Kritériá, na ktorý z nich sa musíte s konkrétnou žalobou obrátiť, určuje príslušnosť súdov.

Aj po rekodifikácii procesných pravidiel zostáva súdom povinnosť rozhodovať všetky spory súkromnoprávnej povahy. Rovnako aj skúmať v rámci správneho súdnictva fakt, či správny orgán pri svojom rozhodovaní dodržal zákon. Po novom sa však právomoc súdov rozčlení do troch kódexov, a to v závislosti od toho, o aký druh sporu ide.
V praxi môže nastať aj situácia, že nebude zrejmé, či spor patrí ešte do kompetencie súdu, alebo už do kompetencie správneho orgánu. Napríklad preto, že pôjde skôr o verejné otázky, ktoré súdy spravidla neriešia. Hovoríme tomu kompetenčný spor. Pre zjednodušenie a kvôli efektívnosti bude podľa novej právnej úpravy o kompetenčných sporoch rozhodovať výlučne Kompetenčný senát Najvyššieho súdu.
Po novom sa okrem Kompetenčného senátu vytvára aj Veľký senát. Ak sudcovia Najvyššieho súdu dospejú k inému právnemu názoru, než v podobnej veci rozhodli iní sudcovia Najvyššieho súdu, musí o tomto „internom“ spore rozhodnúť Veľký senát. Jeho právny názor bude záväzný pre ostatných sudcov Najvyššieho súdu. Je to veľmi pozitívny krok, ktorý zjednotí judikatúru a súčasne zabráni odlišnému rozhodovaniu sudcov v podobných veciach.

Trvalý pobyt je rozhodujúci

Základným kritériom pre určenie príslušnosti súdu bude adresa trvalého pobytu žalovanej osoby. O žalobe bude teda rozhodovať ten súd, v obvode ktorého má žalovaná osoba adresu trvalého pobytu. Upúšťa sa tak od doteraz zaužívaného režimu, keď sa príslušnosť určovala podľa toho, kde sa žalovaná osoba skutočne zdržiavala – bez ohľadu na registráciu svojho trvalého pobytu. Osobitné prípady, keď sa pre určenie príslušnosti namiesto trvalého pobytu použije iné kritérium (miesto, kde sa nachádza nehnuteľnosť a podobne), sú presne vymedzené v zákone.

Aj po novom ďalej platí, že spory v prvom stupni má v zásade rozhodovať okresný súd ako súd prvej inštancie. Iba vo výnimočných situáciách, ktoré upravuje zákon, bude ako prvý rozhodovať krajský súd (napríklad v niektorých spotrebiteľských sporoch alebo v správnom súdnictve) alebo dokonca Najvyšší súd (napríklad v tzv. volebných veciach).
Požiadavka na rozhodovanie krajských súdov v prvom stupni v spotrebiteľských veciach má podľa dôvodovej správy za cieľ poskytnúť dôraznejšiu ochranu slabšej strane sporu, teda spotrebiteľovi. Berie sa pritom ohľad na to, že ako odvolací súd bude v takýchto prípadoch rozhodovať priamo Najvyšší súd.

Zmeny okolo udelenia azylu

Zásadnou zmenou v správnom súdnictve je zrušenie možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu priamo na súd. Posilňuje sa tým pravidlo, že v správnom súdnictve majú súdy rozhodovať iba o „zákonnosti“ už právoplatných rozhodnutí správnych orgánov.
Táto zmena sa dotkne okrem iného aj konania o azyle, keď sa proti rozhodnutiu o neudelení azylu už nebude možné odvolať na súd. Ak sa žiadateľovi azyl neudelí, bude sa môcť po novom domáhať, aby súd preskúmal súlad rozhodnutia o neudelení azylu so zákonom.
Súd už nebude viazaný skutkovými okolnosťami, ktoré existovali v čase rozhodovania o azyle. Napríklad, ak správny orgán neudelil azyl z dôvodov, ktoré neskôr zanikli, súd bude môcť rozhodnutie o neudelení azylu zrušiť a požadovať od správneho orgánu, aby rozhodol nanovo.
Ďalšou výhodou v prospech žalobcov je možnosť ich zastupovania mimovládnou organizáciou, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, ako aj neformálne posudzovanie žaloby zo strany súdu. Ten však skontroluje iba jej základné náležitosti.

Sociálne konania ako novinka

Pod sociálnymi konaniami sa rozumie okruh konaní, ktoré sa týkajú sociálneho a zdravotného poistenia. Osobitosti sa premietnu najmä do tých sociálnych konaní, v ktorých budú vystupovať fyzické osoby.
Na rozdiel od právnických osôb sa pre fyzické osoby podanie žaloby, ako aj samotné konanie pred súdom „zjednodušuje“. Dôvodom na zmenu, prípadne odlíšenie postavenia fyzických osôb od právnických je záujem zákonodarcu ochrániť niektoré skupiny osôb. Sledujú sa tým predovšetkým osoby staršieho veku alebo osoby so zdravotným postihnutím.
Pozitívom je tiež možnosť súdu doplniť dokazovanie, a to aj bez požiadavky účastníkov. Táto zmena sa dotkne konaní, v ktorých vystupujú tak fyzické, ako aj právnické osoby.

Čo sa zmení v právomoci súdov

Ako to bude po novom:

• pre určenie príslušnosti súdu je rozhodujúci trvalý pobyt žalovaného
• v správnom súdnictve nebude možné podať odvolanie priamo na súd
• sociálne konania a konania o azyle sa zjednodušia v prospech fyzických osôb
• veľký senát bude zjednocovať judikatúru a má zabrániť odlišnému rozhodovaniu sudcov v podobných veciach

Ako je to doteraz:

• príslušnosť súdov sa odvíjala od toho, kde sa žalovaná osoba skutočne zdržiavala
• v správnom súdnictve bolo možné podať odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu
• na pracovnoprávne spory bol kompetentný ktorýkoľvek súd
• neuplatňuje sa vyššia ochrana slabšej strany v spore (spotrebiteľ)

Andrej Leontiev

Čo nájdete v piatok v exkluzívnom právnom seriáli HN

- Ako sa zmení posudzovanie príslušnosti súdov
- V čom budú iné sociálne konania a konania o azyle
- Ktoré skupiny osôb sa budú viac chrániť
- Ako sa do praxe premietne zjednocovanie judikatúry
- Ako sa bude riešiť tzv. kompetenčný spor a akú funkciu bude mať Kompetenčný senát Najvyššieho súdu

Môžete si objednať pdf vydania HN (aktuálne v deň vyjdenia) cez SMS na váš mail  TU.

Staršie pdf vydania nájdete TU.

Odborný garant právneho projektu HN: Martin Šenkovič, advokát www.senkovic.com

Prílohu pripravili: Táňa Rundesová, Vladimír Turanský