Parlament prijal ďalšiu kontroverznú novelu zákona o dani z príjmov. Mení hlavne dĺžku odpisovania administratívnych a ďalších „nevýrobných“ budov. Podnikateľom to zvýši od budúceho roku dane. Vláda tak v roku 2015 vyberie na daniach o 70 miliónov eur viac. Na otázky k tejto téme odpovedajú odborníci.  

1.

Pozastavenie účinnosti zákonov

Novela zákona o dani z príjmov môže byť kvôli zmenám pravidiel odpisovania budov retroaktívna. Prečo Ústavný súd nepozastavil účinnosť tohto zákona už pred rokom, keď skupina poslancov zákonu vyčítala retroaktivitu v súvislsoti s odpisovaním straty? Bude sa situácia opakovať aj teraz? 
O podmienkach pozastavenia účinnosť napadnutých ustanovení hovorí zákon o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. O uznesení o pozastavení účinnosti rozhoduje plénum. V prípade, že za pozastavenie účinnosti nehlasuje nadpolovičná väčšina všetkých sudcov, návrh na pozastavenie účinnosti nie je prijatý. Ústavný súd inštitút pozastavenia účinnosti napadnutých ustanovení využíva. Naposledy tak urobil napríklad vo veci súladu zákona o podmienkach výkonu volebného práva s Ústavou SR (tzv. vzdelanostný cenzus). 
Na Vašu otázku, čo by bolo správnejšie v prípade, ktorý spomínate, nemôžem odpovedať, pretože by tak mohlo dôjsť k prejudikovaniu budúceho rozhodnutia pléna Ústavného súdu. A pokiaľ ide o ďalšie avizované podanie na Ústavný súd, ktoré spomínate, bola by  to momentálne špekulácia.

Odpovedala: Anna Pančurová, hovorkyňa Ústavného súdu SR

2.

Nepriama retroaktivita

Je novela zákona o dani z príjmov retroaktívna a teda protiústavná?
 Zmenou odpisovania hmotného majetku s účinnosťou od 1. 1. 2015, ktorá sa vzťahuje už aj na majetok zaradený do užívania do 31. 12. 2014 neprichádza k zmene doteraz uplatnených odpisov do daňových výdavkov. Preto nie je možné hovoriť o pravej retroaktivite. Na základe uvedeného sa Ministerstvo financií SR nedomnieva, že ide o retroaktivitu.

Odpovedal: Tlačový odbor Ministerstvo financií SR

3.
Z právneho hľadiska ide o tzv. nepravú retroaktivitu, ktorá je pri prijímaní  zákonov dovolená. Na rozdiel od tzv. pravej retroaktivity, ktorá je zakázaná, s výnimkou trestného práva. Vo všeobecnosti nepravá retroaktivita spôsobuje, že novela právneho predpisu uznáva právny vzťah, ktorý vznikol na základe predchádzajucej právnej úpravy, avšak práva a povinnosti sa od účinnosti novely (zmeny právneho predpisu) budú riadit novou právnou úpravou. Pri nepravej retroaktivite tak nedocháza k spätnej účinnosti zákona, ale iba k úprave budúcich práv a povinností. Rovnako to je aj v prípade súšasnej novely zákona o dani z prijmov v súvislosti s odpismi hmotného majetku. Daňovnik bude síce povinný uplatňovat nový systém odpisovania, avšak tie odpisy, ktoré už urobil v minulosti, sa spätne meniť nebudú. Novela teda pôsobí iba na budúce odpisy, nie na odpisy realizované v minulosti. Ide teda o legálny postup zákonodarcu.

Odpovedal: advokát Andrej Leontiev, advokátska kancelária TaylorWessing

4. 

Nežiadúci zásah do podnikania

Aké dopady na podnikateľov bude mať zmena zákona o dani z príjmov, ktorá stanovuje nové pravidlá odpisovania budov? 
Najprv musím uviesť, že v rámci právnej teórie hovoríme o tzv. pravej a nepravej retroaktivite. O pravú retroaktivitu ide vtedy, ak neskorší právny predpis zasahuje svojou spätnou účinnosťou do právnych vzťahov, ktoré sa kreovali v minulosti, teda zákonodarca (negatívne) vstupuje do práv a povinností nadobudnutých v súlade s dovtedajšou právnou úpravou, prípadne neuznáva práva a povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa uznávali skoršou právnou úpravou. V právnom štáte je neprípustné, aby účinnosťou novej právnej úpravy boli jednotlivcovi odňaté nadobudnuté práva, prípadne aby došlo k ich obmedzeniu. 
Naopak, pri nepravej retroaktivite zákonodarca nezasahuje do právnych skutočností, na základe ktorých sa vytvárali vzájomné právne vzťahy, avšak do budúcna sa zavádza nový režim uplatnenia týchto práv, prípadne prináša zmeny právnych následkov odo dňa účinnosti novely. Inak povedané, novým právnym predpisom sa majú riadiť právne vzťahy, ktoré síce vznikli pred účinnosťou novely, avšak odo dňa jej účinnosti nastupuje nová právna úprava. Podľa ustálenej právnej doktríny je nepravá retroaktivita nástrojom na dosiahnutie zamýšľaných cieľov verejnej moci. Pri jej hodnotení je nevyhnutné zohľadňovať najmä skutočnosť, či zmenou právnej úpravy dochádza k zhoršeniu právnej pozície subjektov, ktorým je právny predpis adresovaný. Domnievame sa, že novelou zákona o dani z príjmov, v časti týkajúcej sa odpisovania majetku, dochádza k nepravej retroaktivite. 
Z hľadiska jej vplyvu na právne postavenie podnikateľov možno novelu zákona o dani z príjmov hodnotiť ako nežiaducu formu zásahu do existujúcich práv dotknutých subjektov, nakoľko sa ňou zhoršuje postavenie väčšiny podnikateľov. K zhoršeniu postavenia dochádza tým, že v dôsledku predĺženia doby odpisovania hmotného majetku (najmä bytových budov, hotelov, administratívnych budov, či budov pre kultúru a verejnú zábavu, vzdelávania a zdravotníctvo), sa prechodne zvýši daňové zaťaženie podnikateľov, pričom firmám ostane menej likvidných prostriedkov na investície a rozvoj podniku. Novela zároveň počíta s obmedzením možnosti využívania zrýchlenej metódy odpisovania.  Zmena dĺžky odpisovania ovplyvní najmä krátkodobý cash-flow podnikateľov, ktorí s takouto zmenou nepočítali a nestihli sa na ňu vopred pripraviť. 
Vzhľadom na uvedené je pripravená retroaktívna právna úprava v hodnotovom rozpore s ochranou legitímnych očakávaní účastníkov existujúcich právnych vzťahov a podľa nášho názoru neprimerane zasahuje do ich právnej istoty (až dvojnásobné predĺženie doby odpisovania majetku vo vybraných odpisových skupinách).

Odpovedal: advokát Jakub Mandelík, A. K. JUDr. Jakub Mandelík
 

5.

Daňová zostatková cena

Čo môže prekvapiť daňovníka pri odpisovaní budov? Môžu vzniknúť nejaké zádrhely, čo je problematické?
Problematickou môže byť najmä skutočnosť, že do šiestej odpisovej skupiny (nová odpisová skupina - pozn HN), bude patriť aj technické zhodnotenie prenajatých administratívnych priestorov vykonané nájomcom so súhlasom prenajímateľa. Už v súčasnosti majú nájomcovia problém s vysporiadaním daňových zostatkových cien takéhoto majetku pri ukončení nájomných zmlúv uzatvorených napríklad na 5, 7, prípadne 10 rokov. 
Problém spočíva v tom, že ak po uplynutí doby nájmu sa nájomca plánuje presťahovať do nových priestorov, v evidencii stále má vysokú sumu daňovej zostatkovej ceny ešte neodpísaného majetku. Rieši tak dilemu, či technické zhodnotenie odpredá prenajímateľovi a za akú cenu, či mu ho ponechá ako „dar“, alebo uvedie priestor do pôvodného stavu. Každá  alternatíva má iný daňový dopad. 
Tento problém sa ešte zväčší, keďže doba odpisovania sa natiahne z 20 rokov na 40 rokov, teda suma daňových zostatkových cien takéhoto majetku pri priemernej dĺžke nájmu do 10 rokov bude ešte vyššia. Situáciu skomplikuje aj to, že daňovým výdavkom bude zostatková cena vyradeného majetku len do výšky zdaniteľných príjmov z predaja. To môže mať značný dopad na nájomcov, ktorí sa už „použité“ technické zhodnotenie spravidla snažia odpredať prenajímateľom aj pod hodnotu ich daňovej zostatkovej ceny.     

Odpovedal: Peter Pašek, Managing Director Accace

6.

Zmeny odpisových skupín

Majetok sa od januára bude odpisovať v šiestich odpsiových skupinách namiesto štyroch. Pritom len v dvoch bude možné zrýchlené odpisovanie. Aký to bude mať vplyv na biznis? 

Viac odpisových skupín nie je v Európe žiadna zvlášnosť. Novela zákona o dani z príjmov však náš daňový systém nezjednodušuje, ale komplikuje. Oproti zákonu o dani z príjmov po daňovej reforme v roku 2004 obsahuje ten dnešný viac ako dvojnásobný počet slov, čím ho robí zložitejší. To neprispieva efektivite podnikania. Obmedzenie využívania zrýchleného odpisovania zatvára cestu legálnej daňovej optimalizácii. Ak dnes firma dosahuje vysoké príjmy, môže sa rozhodnúť využiť zrýchlené odpisovanie, aby si tak znížila svoj základ dane v čase, keď jej príjmy sú vysoké. Obmedzenie zrýchleného odpisovania teda túto možnosť pri štyroch odpisových skupinách zruší a táto optimalizačná technika už nebude k dispozícii. 
Slovenský daňový systém by mal byť jednoduchý a neutrálny. Novela zákona o dani z príjmov však nie celkom akceptuje tieto požiadavky, ale skôr systém komplikuje. Na druhej strane však treba povedať, že obsahuje množstvo zmien, ktoré považujeme za prospešné a spravodlivé. Napríklad to, že podporuje vedu a výskum.  

Odpovedal: právnik Peter Varga, Dentons Europe CS LLP