Z takmer milióna korún (33-tisíc eur) za desať rokov splatili asi tretinu. Ako ručiteľ chcel Martin spolu s kolegom pomôcť ďalšiemu, s ktorým spolu robili v jednej firme. Netušili však, že za úverom bude podvod, na ktorý doplatia.  
Ich spolupracovník Ján (plné mená máme v redakcii) úver na jednoizbový byt, získaný prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania, nesplácal. A tak museli „nastúpiť“ ručitelia.
Pre Jána chceli urobiť dobrý skutok. Mal dve deti a potreboval byt. Na riziko nemysleli a rozhodli sa mu pomôcť ručením. „Bol som mladý a dosť naivný, hoci rodičia z môjho rozhodnutia neboli nadšení. Neuvedomil som si, že moja ochota sa môže obrátiť proti mne a prejsť až do takého extrému... “ hovorí Martin.  

Nepomohla ani polícia

Jednoizbový byt, ktorý mal patriť Jánovi, je na Cukrovarskej ulici v Trenčianskej Teplej. Keďže ho nesplácal, Martin s kolegom sa vybrali k nemu zistiť príčinu. „Uchlácholil nás, že byt spláca. Žiadali sme ho, aby nám ukázal výpisy z účtu. No vyhováral sa a nedal nám ich. Ešte stále sme boli k nemu ústretoví a snažili sa problém riešiť po dobrom,“ pokračuje Martin. Lenže...

Ján z firmy, kde pracovali, neočakávane odišiel. Tým sa svojim ručiteľom stratil, lebo v byte, na ktorý mal úver, nebýval. „Hľadali sme ho cez množstvo ľudí. Pracoval načierno, takže sme ho ťažko mohli vypátrať,“ rozpráva ďalej Martin. Snažil sa Jána vyhľadať s pomocou polície. Podal aj trestné oznámenie. No nepochodil. „Viete, čo vám v takejto situácii povie vyšetrovateľ? Že ak vám nikto nedržal pištoľ pri hlave a vy ste ručenie podpísali dobrovoľne, žiadny trestný čin sa nestal. Takže som neuspel a naďalej som Jána naháňal sám.“ Martinovi s kolegom však neostalo nič iné, len dlh za neho platiť „Ešte ostáva asi 650-tisíc korún (zhruba 21,5 tisíca eur).  

„Lieta“ v tom aj exekútor

Ako Martin neskôr zistil, z Jána a jeho manželky sa stali bezdomovci. A čo sa stalo s bytom v Trenčianskej Teplej? Podľa Martina je to „zamotaný prípad“. Od Jána ho kúpila nejaká realitka, ktorá mala podľa neho splatiť aj dlhy. To sa však nestalo. „V byte teraz býva neznáma pani, ktorá tvrdí, že ho kúpila legálne a s nami sa vraj nemá o čom rozprávať,“ opisuje Martin situáciu.

Poskytol HN list, ktorý dostal z právneho odboru Štátneho fondu rozvoja bývania. Píše sa v ňom, že „záložné právo na byt nebolo zriadené z dôvodu jeho dražby, ktorú iniciovala firma Byvyserv, keďže Jánova rodina dlhovala firme za nájom a aj doplatok kúpnej ceny bytu. Pani Z. (Jánovej manželke) bolo povedané, že dražbou budú všetky dlhy voči veriteľom uhradené. Avšak to sa nestalo. Až po predvolaní na justičnú  políciu zistili, že ich podviedol súdny exekútor,“ uviedol v liste fond.
Aj Martin si myslí, že všetko okolo bytu bol od začiatku podvod. „Ale dokážte to, ak nemáte peniaze na právnikov,“ dodal.
HN sa snažili skontaktovať aj s firmou Byvyserv, ale jej zverejnená mailová adresa a telefónne čísla nefungujú.   

Čo na ručenie hovorí advokát

„Ručenie môže byť riziková a často aj chúlostivá záležitosť, ktorá nemusí vždy dopadnúť dobre. Preto pri ručiteľských záväzkoch odporúčame našim klientom správať sa veľmi obozretne,“ hovorí advokát Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c. Podľa neho sa nedá zovšeobecniť, kedy je vhodné stať sa ručiteľom. Takéto rozhodnutie vždy závisí od mnohých okolností. „Určite by sme nikomu neodporúčali ručiť úplne neznámej osobe, o ktorej potenciálny ručiteľ nemá absolútne žiadne informácie, napríklad o jej bonite alebo bezúhonnosti,“ povedal.  
Budúcim ručiteľom tiež odporúča, aby trvali na poistení schopnosti dlžníka splácať úver v čo najširšom možnom rozsahu. „V opačnom prípade, ak by dlžník zomrel a jeho dedičia by neprevzali záväzok splácať dlh, musel by ho naďalej splácať ručiteľ. Potom by si ručiteľ po smrti dlžníka ani nemal voči komu uplatniť svoj regresný nárok,“ upozorňuje Leontiev.

Ručiteľom Leontiev pripomína, aby trvali na tom, že v ručiteľskom vyhlásení treba jasne dohodnúť maximálnu dobu trvania ich ručiteľského záväzku, ako aj výšku ručenia. „Ak by totiž v budúcnosti došlo k zvyšovaniu dlhu, napríklad, ak by dlžník predĺžil splatnosť úveru, čím by sa jeho cena zvýšila, takéto obmedzenie ručiteľského záväzku pomôže aspoň čiastočne znížiť dôsledky na ručiteľa,“ dodal Leontiev.

Len ak je úver krytý

Executive Manager Partners Group Tomáš Škultéty odporúča ručenie za úver len v prípade, ak je založený, prípadne krytý aj majetkom dlžníka, napríklad nehnuteľnosťou. Banka totiž v prvom rade bude riešiť exekúciu nehnuteľnosti samotného dlžníka. „Neodporúčam púšťať sa do ručenia (hlavne ako spoludlžník) pri spotrebných úveroch poskytnutých na spotrebnú vec. V tomto prípade na to môže ručiteľ alebo spoludlžník veľmi doplatiť,“ upozornil Škultéty. 

       O ručení za úver si vo štvrtok môžete prečítať v prílohe Poradca  

– Kedy je ručenie to zlý nápad a aké hrozia za to dôsledky

–  Ako sa vyhnúť riziku a aké sú možnosti poistenia

–  Aké ručenie vyžadujú banky

– Najčastejšie otázky okolo úverov a ručenia

Všetko o ručení nájdete v HN na stranách 15 a 16