Máte pre mňa nejakú prácu? Tak na túto vetu zabdnite - žiadna nejaká práca totiž neexistuje. Nehovorte tiež, čo by ste robiť nechceli. Výpočtom všetkého, čo nechcete, sa nikdy nedostanete k popisu práce, ktorú hľadáte. Firmy majú jasnú predstavu o pozícii, na ktorú chcú niekoho nového, aj vy preto musíte vedieť, čo chcete robiť.

Vypíšte si všetky činnosti, ktoré viete a ktoré vás baví robiť, v ktorých ste dobrí, pri ktorých sa cítite dobre. Keď budete o sebe vedieť všetko, poznať svoje silné stránky, môžete sa dostať k vysnívanej práci, o ktorej ste predtým možno nemali ani tušenie.

Buďte iní

Predstavte si na chvíľu, že ste na druhej strane, teda ten, ktorý je zodpovedný za výber nového pracovníka. Príde vám každý deň niekoľko desiatok žiadostí a vy ich musíte všetky pretriediť. Nechcete mu to ako uchádzač uľahčiť? Pre budúceho zamestnávateľa musíte byť maximálne čitateľní a zaujímaví.

• Začína to e-mailovou adresou. Vždy by mala obsahovať vaše meno a priezvisko. Keď do životopisu vložíte kontakt napríklad drsnak@ ... či slimacik@ ..., nebude to na zamestnávateľa pôsobiť vôbec roztomilo. Naopak, môžete si tak ľahko zavrieť dvere k možnému pohovoru.
• Dôležitá je tiež vaša korešpondenčná adresa. Tú zamestnávateľ nepotrebuje, aby vám písal, no môže podľa nej posúdiť čas, ktorý prípadne budete absolvovať každý deň na ceste z práce a do práce.
• Fotku vložte do pravého horného rohu, tam je jej miesto. Prečo? Je to jednoduché. Ak zalistujete balíkom životopisov (keď sa vžijete do role personalistov), tak si väčšinou do ľavej ruky vložíte balík papierov a pravou si v nich listujete. Môžete si vyskúšať, na ktoré miesto vám padne oko najčastejšie.
• To, čo vás odlíši od ostatných, je pracovná náplň, čiže to, čo ste v jednotlivých etapách pracovného života skutočne robili. Názov pozície takmer nikoho nezaujíma, oni chcú vedieť, čo ste naozaj robili a hlavne, za čo ste zodpovedali. Že za nič? To nie je pravda, každý má nejakú zodpovednosť. Jeden príklad za všetky: Skladník by namiesto „vydával som tovar podľa výdajok a upratoval sklad“ mal správne napísať „bol som zodpovedný za fyzický stav skladu, musel mi súhlasiť účtovný a fyzický počet kusov všetkých sledovaných položiek“.
• Aj zdanlivé maličkosti pomôžu. Často vykonávate nejakú činnosť a vôbec si neuvedomujete, koľko toho robíte mimo svojej základnej práce. Zapátrajte v pamäti a prejdite všetko, čo ste doteraz robili. Napríklad pomocný kuchár mohol vystavovať objednávky, šička vykonávala základnú údržbu strojov, kaderníčka bola zodpovedná za rezervačný systém. Sú to zručnosti, ktoré ste si osvojili, a môžu byť pre budúceho zamestnávateľa užitočné. Len z názvu pozície sa o nich nedozvie.
• Zabodovať môžete i zoznamom záujmov a koníčkov. Sú činnosti, ktoré sa k vypisovaným pozíciám hodia a hovoria, že vy ste tá správna osoba. Napríklad pre väčšinu prác v kancelárii je vhodné robiť čokoľvek, pri čom využijete dôkladnosť a trpezlivosť (záhradka, pletenie, varenie, zberateľstvo, chovateľstvo ...), alebo pre prácu v tímoch sú to skupinové športy či počítačové hry, kedy spolupracujú tímy hráčov po sieti. Pre manuálnu prácu sú zase vhodné výkonnostné športy alebo hobby. Nevyjadrujte sa „úradnícky“.
• Životopis vždy doplňte nejakým komentárom. Sprievodný či motivačný list by vás mal predať, stručne zhrnúť dôvod, prečo chcete robiť práve túto konkrétnu prácu. Vyvarujte sa akýchkoľvek slov začínajúcich na NIE, nepopisujte žiadne nevýhody alebo svoje nedostatky. Musíte protistranu povzbudiť, aby vás pozvala na pohovor. To by mal byť hlavný dôvod pre spísanie sprievodného listu.

Buďte pripravení na paľbu otázok

• Na pohovor nesmiete prísť neskoro. Aj pár minút meškania je risk, že stratíte niekoľko bodov alebo sa na pohovor vôbec nedostanete.
• Pohovor nezačína prvou položenou otázkou, ale prvým kontaktom, ktorý s firmou uskutočníte. Aj vrátnik či recepčná môžu mať na vaše prijatie vplyv.
• Jednou z otázok, na ktoré sa vás budú pýtať, je: čo sa vám nepáčilo v niektorej z predchádzajúcich firiem? Tu pozor. Jej hlavným cieľom je zistiť, ako budete v budúcnosti hovoriť o firme, kde sa teraz uchádzate o prácu. Aj keby vás z predchádzajúcej práce vyhodili za niečo, čo nebola vaša vina, fňukaním alebo nadávaním si nikoho na svoju stranu nenakloníte.
• Obzvlášť v menších firmách sa vás pravdepodobne spýtajú aj na to, na čo by nemali. Hoci odpovedať nemusíte, odpoveď by ste mali mať pripravenú. Medzi ne patria napríklad otázky o zdravotnom stave či deťoch. Deti nezapierajte a choroby tiež nie. Oplatí sa povedať pravdu a stručne načrtnúť, ako vyriešite prípadné kolízne situácie. Spôsob, ako dokážete veci zvládať, môže byť sympatickejší než zahmlievanie.
• Tiež otázka, či fajčíte, nepatrí medzi povolené. Aj tu sa však neoplatí zapierať. A pozor na to, či fajčíte a na pohovore ste boli za zaprisahaného nefajčiara, nezapaľujte si hneď pred dverami firmy. Ten, kto vás spovedal, sa určite pozerá z okna.

Autor: Zuzana Kohoutová, Idnes.cz

Zdroj: Jaroslav Jandura, Jak získat práci