Zatepľovanie – áno alebo nie? Táto otázka sa čoraz častejšie vynára najmä medzi obyvateľmi bytových domov. Odborníci tvrdia: áno, zateplenie výrazne pomôže a ušetrí aj polovicu tepelných strát. A teda veľké peniaze. Nutné však je, aby išlo ruka v ruke s inými opravami. „Musí ísť ruka v ruke s komplexnou obnovou. Jeden krok nestačí,“ upozorňuje architekt Pavol Škombár.
Podľa neho je potrebná aj výmena okien, zateplenie strechy, výmena podláh či regulácia systémov vykurovania. Jednoduché „oblepenie“ stien polystyrénom nestačí. „Samozrejme, musí tam byť preukázateľná návratnosť a spracovaný kvalitný projekt,“ upozorňuje Škombár.
Lenka Illiťová, odborníčka na energie z portálu Energia.sk tvrdí, že dôkladné zateplenie – najmä pri starších domoch – ušetrí až 50 percent tepelných strát. „Zlepšuje sa ním tepelnotechnická kvalita budov,“ hovorí.
Izolácia, ako dodáva pre HN, prispieva k vnútornej tepelnej pohode v budove, zabraňuje zatekaniu do obvodového plášťa a do pôvodných stykov a spojov panelov. „Znižuje tiež koróziu výstuže v týchto stykoch a spojoch, znižuje tepelné namáhanie obvodových a nosných stavebných konštrukcií a vytvára dostatočnú požiarnu bezpečnosť obvodových plášťov budov.“
Zateplenie je okrem toho prospešné aj v lete. „V zime zabraňuje veľkým tepelným stratám, v lete, naopak, zabraňuje prehriatiu bytu či domu vplyvom pôsobenia vonkajších teplôt,“ dodáva odborníčka.
| Ekologický dom? Našinci ich stavali už v dávnej minulosti |
| Recyklované materiály, drevo, lokálne produkty a šetrnosť nielen k peňaženke, ale najmä voči životnému prostrediu. Hovoríme o ekologických či nízkoenergetických domoch. Podľa architekta nie je návratnosť peňazí vrazených do ekobývania rýchla, no „takáto investícia je hodnotená inak, než peniazmi. Návratnosť tu je hodnotená mierou priateľského správania sa k prostrediu,“ myslí si architekt Pavol Škombár. „Finančne to možno nevychádza najlepšie, keďže ekomateriály majú malé zastúpenie na trhu a takéto stavby realizuje relatívne málo firiem. Ak však človek zvládne svojpomocnú výstavbu, určite je to aj ekonomicky zaujímavé bývanie,“ hovorí. Ekodom je podľa neho do určitej miery druh životného štýlu. „Nemusí vyhovovať úplne každému, aj keď samotné bývanie v nich sa nijako nemusí odlišovať od života v bežnom dome.“ Sú to stavby, ktoré sa snažia čo najmenej zaťažovať životné prostredie – počas svojej existencie, ale už aj počas výstavby. „Mali by zanechávať čo najmenšiu CO2 stopu,“ vysvetľuje Škombár. To znamená: ekológia a málo „pretechnizovanosti“.Životnosť nízkoenergetických domov je pri správnom vyhotovení a používaní porovnateľná s bežnou výstavbou. „V zásade väčšina ľudovej architektúry bola ekologickou výstavbou a zachovala sa po stáročia,“ dodáva architekt s tým, že takéto bývanie je veľmi zdravé – a vzhľadom na nízku energetickú náročnosť v konečnom dôsledku zvyčajne finančne výhodné. |