12.11.2014, 00:00

Hrozí vám zdedenie dlhov? Odmietnite ich

Výška dlhov môže často prevýšiť hodnotu majetku, ktorý zanechal zosnulý. A vy ako dedič máte dve možnosti - prijať (aj s dlhmi) alebo odmietnuť.

Zdediť môžete čokoľvek. Okrem hypotéky či faktúr od mobilného operátora sa môžete ocitnúť aj v situácii, že sa vám po úmrtí zosnulého ozve zdravotná poisťovňa či daňový úrad. Tieto nedoplatky by ste mali riešiť čo najskôr, inak môžu prerásť aj do exekúcie. Ako hovorí hovorkyňa finančnej správy Patrícia Macíková, daňová povinnosť, ktorá vznikla pred smrťou (a to aj živnostníka), prechádza na jej dediča, a to do výšky hodnoty nadobudnutého majetku v dedičskom konaní.

Občiansky zákonník hovorí, že ak je dedičov viac, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. „Daňový úrad hneď ako sa dozvie o smrti daňového dlžníka, podá prihlášku na príslušný okresný súd a bude žiadať uspokojenie svojej pohľadávky v dedičskom konaní,“ vysvetľuje Macíková. Pripomína však, že aj keď daňové nedoplatky neboli prihlásené do dedičského konania a nie sú zahrnuté v osvedčení o dedičstve, daňový úrad môže prikročiť k exekúcii dediča, a to do výšky hodnoty zdedeného majetku.

Aj štát (ne)dedí

V praxi sa však môže stať, že zosnulý žiaden majetok nezanechá. Vtedy súd konanie zastaví. Na druhej strane súd zastaví dedičské konanie aj vtedy, ak zomrelý zanechal majetok veľmi malej hodnoty a súd ho dal tomu, kto sa postaral o pohreb. „Dedičské konanie je skončené nadobudnutím právoplatnosti uznesenia súdu o schválení dohody a hnuteľný aj nehnuteľný majetok je prenechaný veriteľom. Namiesto uzavretia dohody môžu veritelia navrhnúť súdu, aby nariadil likvidáciu dedičstva,“ hovorí Macíková.

A tak súd urobí likvidáciu dedičstva speňažením všetkého majetku zosnulého. Potom urobí rozvrh výťažku medzi veriteľov. „Ak dlžník zomrel a dedičstvo pripadlo štátu, daňový nedoplatok zanikne,“ potvrdzuje hovorkyňa. Ak by zosnulý zanechal na daňovom úrade preplatok, daňový úrad ho vráti dedičovi, a to na základe rozhodnutia súdu – avšak len na žiadosť dediča.

Nezabudnite na priznanie

A čo s daňovým priznaním po zosnulom? „Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov,“ dodáva Macíková. Ak by sa však dediči nedohodli, toho, kto podá priznanie, určuje správca dane. Môže sa však stať, že dedičom bude štát, a teda Slovensko – vtedy nie je potrebné daňové priznanie podať. „Daňové priznanie treba podať do troch mesiacov po smrti daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť, ak žiadosť dedič podá najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.“

Dlhy ale vznikajú aj v iných inštitúciách či spoločnostiach - najčastejšie v poisťovniach a v bankách. Práve tam môže nastať situácia, že ak v zmluve o úvere nie je ručiteľ, banka bude vymáhať tieto peniaze v dedičskom konaní. Vtedy môžete prehodnotiť, či sa vám aj napriek dlhom „oplatí“ zdediť majetok zosnulého. Ak nie, môžete sa ho vzdať, nikdy však nie iba niektorej časti. Buď zdedíte všetko, alebo nič.


Čo dnes nájdete v trojstranovej prílohe Poradca

Špecializovanú prílohu nájdete v dnešných tlačených HN.
Alebo si môžete jednoducho objednať pdf vydanie (aktuálne v deň vyjdenia, t. j. v stredu 12. novembra 2014) cez SMS na váš mail TU.

Staršie čísla HN v pdf formáte na stiahnutie nájdete tu.

 

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.