12.06.2016, 00:01

Slovensko zaviedlo „trest smrti“. Pre firmy aj politické strany

U nás sa právnické osoby takmer nestíhajú. Ale od júla sa to má zmeniť. Viac o téme v pondelkových HN v prílohe Podnikanie.

Slovensko zaviedlo „trest smrti“. Pre firmy aj politické strany

Od 1. júla sa sprísňujú pravidlá trestania firiem. Tie sa budú hnať pred súd už aj bez toho, aby sa najprv musel dokazovať trestný čin fyzickej osobe. Našim podnikom tak po prvý raz bude hroziť aj najvyšší trest -  „trest smrti,“ teda likvidácia.

Od roku 2010 je u nás možné potrestať firmu, ak je súčasne potrestaná aj fyzická osoba. Inak povedané, najprv sa musí dokázať konkrétnemu jednotlivcovi, že spáchal trestný čin, až potom možno stíhať v rovnakej súvislosti aj firmu.
Takýto postup sa nazýva nepriama trestná zodpovednosť právnických osôb – trestom je v tomto prípade zhabanie peňazí alebo majetku.

Táto legislatíva však v slovenskej praxi príliš nefungovala. Od roku 2010 sa skončili len tri prípady trestnej zodpovednosti právnických osôb. Bezzubosť zákonov vyčítali Slovensku nielen experti, ale najmä Brusel a OECD. Práve to dohnalo našu vládu k zmene.

Už o niekoľko dní tak podľa vlani schválenej novely bude možné spoločnosti, ale aj politické strany, spolky či zväzy odsúdiť za takmer všetky bežné trestné činy. S výnimkou tých, ktoré by nedávali zmysel, napríklad fyzické napadnutie. Stíhanie však bude možné napríklad za sexuálne zneužívanie, ak sa dokáže, že spoločnosť podniká s obchodovaním s ľuďmi.

Nový zákon po novom mimoriadne rozšíri škálu trestných činov. Z nich sa v praxi zrejme najčastejšie bude vyskytovať napríklad poškodenie životného prostredia, podplácanie alebo prijímanie úplatkov, manipulovanie s eurofondmi či s verejnou zákazkou. S postihom firmy však vôbec nemusí súvisieť postih voči jednotlivcovi ani odhalenie, v rámci ktorého by nejaká fyzická osoba prekročila zákon.

Trestom môže byť napríklad povinné verejné ospravedlnenie, ale aj prepadnutie majetku, zákaz činnosti alebo verejných zákaziek, pokuta do 1,6 milióna eur až po spomínané zrušenie firmy. Slovenské spoločnosti sa zavedeniu tohto zákona roky bránili. Bude to pohon na nepohodlné subjekty, tvrdia. Dodnes u nás podľa starého zákona o trestnosti firiem bolo ukončené konanie len s troma spoločnosťami.


Slovenský zákon je miernejší než česká verzia, hovorí expertka

Novinkou pre firmy bude od júla rozšírená trestná zodpovednosť právnických osôb. V praxi určite nebude jednoduché odlíšiť zodpovednosť firmy a jednotlivca. O tom, prečo to  môže byť problém, hovoríme s Ľubicou Martinákovou, Senior Associate v poradenskej spoločnosti Accace.

Slovensko už má obdobu zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, dotýka sa však len nepriamej zodpovednosti firiem. Ako sa podľa neho môžu firmy potrestať?
 Nepriama trestná zodpovednosť bola zavedená do Trestného zákona v roku 2010, odkedy uplynulo relatívne dlhé obdobie. Príslušný súd môže v zmysle zákona uložiť právnickej osobe v týchto prípadoch tzv. ochranné opatrenie, a to zhabanie peňažnej čiastky alebo zhabanie majetku.
 
Sú obavy, že firmy sa budú snažiť z podozrení vyviniť napríklad tým, ak preukážu, že mali zavedený etický kódex. Dosť sa o tom diskutuje v Česku, kde majú podobný zákon. Môže podľa vás znamenať etický kódex naozaj istý spôsob obrany firmy?
Podmienky vyvodenia trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe sú postavené na princípe tzv. pričítateľnosti. Pre porovnanie – český zákon, ktorý bol do určitej miery inšpiráciou pre slovenský zákon, obsahuje širší okruh osôb, ktorých konanie môže byť pričítateľné právnickej osobe. Náš zákon sa všeobecne považuje za miernejší.

Problémom určite bude odlíšiť zodpovednosť firmy a jednotlivca.
Primárne zodpovednými sú v zmysle zákona štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ten kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby alebo iná osoba oprávnená zastupovať právnickú osobu či za ňu rozhodovať. V novom zákone je tento okruh rozšírený. Pretože právnická osoba spácha trestný čin aj vtedy, ak zodpovedné osoby, napríklad nedostatočným dohľadom či kontrolou – pričom boli ich povinnosťou – hoci z nedbanlivosti umožnili spáchať trestný čin osobou (napríklad zamestnancom), ktorá konala v rámci firmou zverených oprávnení. Ak by sa preukázal opak, teda že dohľad a kontrola týchto osôb bola dostatočná, právnická osoba má možnosť sa vyviniť. Svoju rolu v tom môžu zohrať etické kódexy firiem, avšak určite aj spolu s inými vhodne nastavenými systémami kontrolných procesov v rámci firmy a v neposlednom rade dôsledným dodržiavaním legislatívy.
 
Nový zákon sa vraj len ťažko uplatní v praxi, keďže polícia či súdy nefungujú vždy stopercentne. Ak, tak sa chytia a postihnú len malé ryby. V čom môžu byť podľa vás úzke miesta v tejto legislatíve?
Nový zákon považujeme za krok vpred v porovnaní s predchádzajúcou úpravou nepriamej trestnej zodpovednosti. Ako bude fungovať v praxi, je ťažké zhodnotiť, nakoľko nadobúda účinnosť od 1. júla 2016. Pri jeho príprave prebiehali búrlivé debaty o niektorých ustanoveniach, výsledkom čoho boli viaceré ústupky napríklad zástupcom zamestnávateľov, a následné zmiernenie zákona. Najčastejšími vyčítanými bodmi bol široký rozsah navrhovaných trestných činov nad rámec zmluvných záväzkov Slovenska a pripomienky najmä k spomínaným liberačným dôvodom. Ďalší praktický problém je v pretrvávajúcom nedostatku odborníkov v tejto oblasti v radoch orgánov štátnej správy, čo môže komplikovať postihovanie hlavne sofistikovaných ekonomických trestných činov páchaných prostredníctvom právnických osôb.
Zhovárala sa Táňa Rundesová

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.