Pripravené v spolupráci s advokátmi Tomášom Zahradníkom a Miroslavou Dobrotkovou z kancelárie AK ZAHRADNIK & Spol.

Od prvého júla nadobúdajú účinnosť nové pravidlá civilného procesu, ktoré zásadným spôsobom menia konanie pred súdom. Právna úprava je rozdelená do troch samostatných kódexov podľa predmetu konania. Rozhodovanie vo veciach súkromnoprávnych sporov upravuje Civilný sporový poriadok, konania, ktoré nemajú sporový charakter, napríklad rozvody, dedičské veci či konania vo veciach obchodného registra, sú upravené v Civilnom mimosporovom poriadku. Tretím kódexom je Správny súdny poriadok, ktorý „rieši“ správne súdnictvo.

Civilný sporový poriadok

Nové doručovanie
Nová právna úprava zavádza viaceré možnosti, ako urýchliť súdne konanie a dosiahnuť tak rozhodnutie v reálnom čase. To všetko však za predpokladu, že navrhovateľ je v konaní aktívny. Zjednoduší sa doručovanie písomností súdu. Primárne sa písomnosti budú doručovať na súdnom pojednávaní alebo pri inom súdnom úkone. Zásielka sa bude považovať za doručenú bez ohľadu na to, či sa adresát na tejto adrese zdržiava, alebo nie. Na druhej strane, ak sa súdu nepodarí doručiť žalobu na adresu trvalého pobytu, po novom je povinný zistiť skutočný pobyt žalovaného. Ak sa ani takto nepodarí žalobu dostať k žalovanej strane, súd oznámenie o nej zverejní na úradnej tabuli a na webovej stránke. Po uplynutí pätnástich dní od zverejnenia sa žaloba bude považovať za doručenú. Väčšinu písomností môže navyše súd od júla doručovať aj prostredníctvom e-mailu. Týmto by sa mala zrýchliť a zjednodušiť celá komunikácia so súdom.

Zmeny v doručovaní
1. Podanie už nemožno urobiť ústne alebo telefaxom.
2. Elektronické podanie bez autorizácie bude treba dodatočne doložiť do desiatich dní (doteraz to bolo do troch dní).
3. Pri návrhu na odročenie pojednávania bude musieť strana, ktorá ho navrhuje, uviesť aj telefónne číslo alebo e-mailový kontakt, kde ju súd môže upovedomiť. Doteraz to bola len možnosť.

Spoznať názor sudcu
V konaní sú strany aj súd povinné postupovať tak, aby konanie bolo rýchle a hospodárne. Súdy už môžu napríklad rozhodnúť, že neprihliadnu na skutkové tvrdenia, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky strany sporu či popretie tvrdení protistrany, pokiaľ ich strana neuplatnila včas. Po novom sa tvrdenia strany považujú za nesporné, ak ich druhá strana výslovne nepoprela alebo ich nepoprela účinne, napríklad neuviedla vlastné tvrdenia o veci. Ďalšou novinkou, ktorá ponúka možnosť urýchlenia sporu, je zavedenie inštitútu predbežného prerokovania sporu, ktoré môže súd nariadiť pred prvým pojednávaním. Strany sa od sudcu dozvedia predbežné právne posúdenie veci, čo v konečnom dôsledku môže viesť k uzatvoreniu zmieru alebo k tomu, že žalobca upustí od vedenia sporu. Doteraz takúto šancu spoznať názor sudcu dopredu nemali. Súčasne súd môže oznámiť stranám, čo považuje za sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná alebo nevykoná.

Od júla by sme mali zažiť menej odročených pojednávaní. A to preto, lebo nariadené pojednávanie vo veci je možné odročiť iba z dôležitých dôvodov. To, či pôjde o dôležitý dôvod, ponecháva zákon na rozhodnutí súdu. Ak bude tento dôvod na strane advokáta, súd ho môže žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Nové pravidlá zavádzajú napríklad aj 500-eurovú pokutu za neoprávnenie námietky proti zaujatosti sudcov.

Doviesť svedka pred súd
Sťažuje sa aj predlžovanie sporu pre zdravotné dôvody strany. Ak sa už raz muselo pojednávanie odročiť práve z tohto dôvodu, po novom je tu možnosť žiadať od strany sporu, aby sa na ďalšom pojednávaní dala zastúpiť advokátom. Ak jedna zo strán v konaní navrhla vypočuť svedka, po novom je povinná aj zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní. Súd svedka predvoláva sám iba vtedy, ak strana objektívne nemôže prítomnosť svedka zabezpečiť. Z výnimočných dôvodov, najmä kvôli hospodárnosti konania, je možné výsluch svedka nahradiť jeho písomnou výpoveďou.

Pomoc slabším
Taktiež sa zavádza nový inštitút rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Súd ním žalobu zamietne, ak sa žalobca napriek poučeniu nedostavil na pojednávanie a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami. Nová právna úprava ďalej v niektorých sporových konaniach zavádza väčšiu ochranu strán, ktorých postavenie v konaní možno považovať za horšie. Ide o spory s ochranu slabšej strany, ktorými sú spotrebitelia v sporoch s dodávateľmi, zamestnanci v sporoch so zamestnávateľmi a osoby, voči ktorým boli porušené zásady rovnakého zaobchádzania. V týchto typoch konania majú súdy majú väčšiu poučovaciu povinnosť voči slabšej strane a môžu vykonať aj dôkazy, ktoré táto strana nenavrhla. Do určitej miery tak preberajú dôkaznú iniciatívu.

Mení sa tiež právna úprava predbežného opatrenia, ktoré sa po novom označuje ako neodkladné opatrenie. Dôvodom je to, že opatrenie nemusí mať nutne predbežný charakter. Súd ho môže nariadiť pred konaním, počas neho aj po jeho skončení, a ak sa povinná strana proti nariadenému opatreniu nebráni, môže takto „utriasť“ vzťahy medzi stranami aj bez ďalšieho konania vo veci samej.

Civilný mimosporový poriadok

Aktívni sudcovia
Po novom je zrušené konanie o súdnej úschove. Preberať peniaze a iné veci do úschovy bude iba notár postupom upraveným v Notárskom poriadku. Nová právna úprava ďalej nepozná úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, spôsobilosť je možné iba obmedziť alebo navrátiť. Pozbavenie spôsobilosti na právne úkony je v rozpore s modernou koncepciou ľudských práv. Taktiež sa zlepšuje konanie o zosúladenie údajov zapísaných v obchodnom registri so skutočným právnym stavom. Jednou z najvýznamnejších zmien v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou je povinnosť súdu v týchto konaniach zisťovať skutočný stav veci, takzvanú materiálnu pravdu. V dôsledku toho sa sudca nemôže uspokojiť iba s tvrdeniami účastníkov konania a vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli. Sám musí aktívne vykonať aj iné dôkazy. A to dokonca aj vtedy, ak sa účastníci konania o niektorej skutočnosti zhodnú, no súd má o tom pochybnosti. Zákon tak vlastne ponúka účastníkom konania možnosť predkladať stále nové dôkazy, a to aj v odvolacom konaní. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať aj po uplynutí lehoty na odvolanie a nové tvrdenia uvádzať bez obmedzenia.

Rýchlejšie dedičské konania
Zmena sa dotkne aj dedičského konania, ktoré prakticky celé prebehne u notárov. Tí majú po novom právomoc vydávať rozhodnutia počas celého priebehu dedičského konania. Odpadá nutnosť presunu spisu na súd a čakanie, kým rozhodnutie vydá sudca. Osvedčenie o dedičstve nahrádza uznesenia notára. Zmeny sa výrazne dotknú poradia, v akom budú vyplácané pohľadávky veriteľov v prípade likvidácie predĺženého dedičstva. Po novom sa na túto situáciu primerane použije exekučný poriadok, konkrétne jeho ustanovenie o rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti.

Priebeh zladenia zápisu údajov v obchodnom registri
1. Návrh môže podať každý, koho sa správnosť údajov priamo týka.
2. Súd doručí návrh účastníkom na vyjadrenie.
3. Súd môže nariadiť pojednávanie iba v prípade, ak to považuje za potrebné.
4. Ak súd rozhodne o vykonaní zápisu, uloží zapísanej osobe pokutu.
5. Súd nariadi zapísanej osobe zaplatenie súdneho poplatku vo výške, ktorý by bola povinná zaplatiť, ak by návrh na zápis údajov podala sama.

Správny súdny poriadok

Žaloba aj pre verejnosť
V správnom súdnictve súdy poskytujú ochranu v oblasti verejnej správy. Každý, kto tvrdí, že bol dotknutý na svojich právach rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom zo strany orgánu verejnej správy, sa môže tejto ochrany domáhať žalobou. Po novom môže správnu žalobu podať aj takzvaná zainteresovaná verejnosť vo veciach ochrany životného prostredia. Po podaní správnej žaloby však ešte pred rozhodnutím súdu môže dať žalovaný orgán verejnej správy návrh na uspokojenie žalobcu vydaním nového rozhodnutia. Nesmú tým však byť dotknuté práva tretích osôb. Ide o nový inštitút „uspokojenia žalobcu“. Je to možnosť, ako napraviť nezákonný stav bez nutnosti absolvovať celé súdne konanie. Súd uznesením rozhodne, či s návrhom súhlasí, a určí lehotu na vykonanie navrhovaného aktu. Mení sa aj postavenie prokurátora. Po novom bude môcť iniciovať súdne konanie len vtedy, ak so žalovaným orgánom verejnej správy už predtým konal, ale tento postupoval v rozpore s jeho upozornením alebo protestom.

Pokuty pre orgány verejnej správy
V porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou sa zlepšilo určenie obsahu odôvodnenia rozsudku správneho súdu. Ak súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti na ďalšie konanie, je súčasne povinný inštruovať správny súd, ako má vo veci ďalej postupovať. Za nerešpektovanie právneho názoru súdu môže byť orgán verejnej správy pokutovaný. Konanie na správnom súde je jednoinštančné, to znamená, že proti neprávoplatnému rozhodnutiu správneho súdu nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Zákon pozná iba mimoriadne opravné prostriedky, a to kasačnú sťažnosť a žalobu na obnovu konania. Kasačnú sťažnosť možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu. Rozhodovať o nej bude najvyšší súd. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka je možné podať sťažnosť, vtedy však nepôjde o opravný prostriedok, ale o prostriedok procesnej obrany.

Ako sa bude môcť verejnosť zapojiť do konaní spojených so životným prostredím
1. Verejnosť má právo podať samostatne správnu žalobu proti povoleniu.
2. Verejnosť bude môcť na orgán verejnej správy podať žalobu pre nečinnosť.
3. Žalobu môže verejnosť podať aj proti všeobecnému záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja.
4. Verejnosť má možnosť zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe, ktorú podala iná osoba.