Irán sa stiahnutím medzinárodných sankcií vymanil z dlhoročnej hospodárskej izolácie. Mohammad Hassani hovorí, že jeho krajina má pre investorov pripravených desiatky voľných priemyselných parkov či ekonomických projektov. 

Skúste opísať momentálne iránsko-slovenské vzťahy?
Vzťahy sa zlepšili najmä tento rok. Podľa Eurostatu sa objem obchodu medzi oboma krajiny zvýšil medziročne o 40 až 45 percent.

Čiže aké dobré sú vzťahy, charakterizuje najmä vzájomný obchod?
Áno, aj. Môžeme to demonštrovať na počte udelených povolení na kamiónovú dopravu. Kým vlani a predvlani bolo týchto povolení spolu okolo tisícpäťsto, tento rok do júna naše ministerstvo dopravy požiadalo o približne päťsto povolení, čo znamená, že výmena komodít medzi oboma štátmi sa podstatne zvýšila.

To, čo spomínate, je podľa vás najmä dôsledkom uvoľnenia sankcií?
Samozrejme, aj to má istý vplyv. Hlavným dôvodom je však pomerne veľký počet seminárov medzi oboma štátmi, ale aj dve návštevy vysokých predstaviteľov Slovenskej republiky v Iráne. Navzájom sme podpísali významné dokumenty, pričom dohody o vzájomnej ochrane investícií a o zamedzení dvojitého zdanenia príjmov sú dokumentmi, ktoré vedú k zvýšeniu obchodnej spolupráce medzi oboma krajinami.

Aké mali tieto dohody ohlasy u vás v krajine?
U nás majú tieto dohody veľký kredit. Navyše sa podarilo úspešne doklepnúť aj projekty na výstavbu ekologických ropných zásobníkov a spoluprácu pri výrobe ľahkých vrtuľových lietadiel, ktoré dohodli slovenské firmy so svojimi partnermi počas podnikateľskej misie v Iráne. Výška kontraktov je 100 miliónov eur. Aj preto si myslím, že vzťahy medzi oboma krajinami momentálne zažívajú rozkvet.

V tomto kontexte sa Slovensko vezie na vlne toho, že sa Irán otvára viac Európe, alebo je to skôr úspech našich konkrétnych vzťahov s Iránom?
Pôvod slovenských, ale aj českých nadštandardných pomerov s našou krajinou treba hľadať ešte v Československu. Po jeho rozpade, prirodzene, vzťahy mierne klesli. Československo má však stále v Iráne rešpekt a veľmi dobré meno. V krajine ešte aj dnes nájdete nápisy s názvom bývalého Československa. Objem obchodných aktivít medzi našimi krajinami bol niekedy na úrovni 500 miliónov eur. Preto by sme sa radi k týmto časom priblížili. V súčasnosti je objem obchodu medzi Slovenskom a Iránskou islamskou republikou vo výške len niečo okolo 25 miliónov eur, čo je oproti spomínanej sume stále málo. V spoločných vzťahoch preto vidíme veľký potenciál.

Ako to je s ostatnými stredoeurópskymi krajinami?
Aj s týmito štátmi máme, samozrejme, vzťahy na dobrej úrovni, ale ako som hovoril, vzťahy s Československom boli v minulosti na vysokej úrovni. Z toho vychádzajú aj aktuálne výborné vzťahy s Českou a Slovenskou republikou.

V ktorých odvetviach vidíte potenciál pre investorov v Iráne?
Osobitne by som vyzdvihol mestskú a železničnú dopravu a energetiku, ale aj rafinérie nachádzajúce sa v našich zónach voľného obchodu.

Spomínali ste dopravu. V tejto oblasti máte pre prípadných záujemcov prichystané investičné projekty. Niektoré sa týkajú vozidiel taxislužby a mestskej hromadnej dopravy.
Máte pravdu, takýchto projektov máme momentálne päť. Dva z nich predstavujú prerobenie 140-tisíc štátnych vozidiel taxi a 17-tisíc vozidiel mestskej hromadnej dopravy na zemný plyn. Ďalej ide o projekty obnovy vozového parku naftových nákladných automobilov, elektrifikácie poľnohospodárskych vodných čerpadiel a zvýšenie energetickej účinnosti centrálneho vykurovania štátnych, ale aj súkromných budov v Iráne. Spoločným menovateľom týchto projektov je šetrenie energetických zdrojov, najmä ropy, ktorá je naším národným majetkom.

Irán má momentálne jednu jadrovú elektráreň, druhú plánujete postaviť v spolupráci s Ruskom. Môže byť Slovensko nápomocné aj v oblasti jadrovej energetiky?
Určite, vyplýva to aj z májového stretnutia nášho viceprezidenta Aliakbara Salehiho s podpredsedom vlády pre investície Petrom Pellegrinim. Chceme zvýšiť výkon našej existujúcej elektrárne v meste Bušéhr, v čom by sme mali spolupracovať.

Vo voľných zónach obchodu je v Iráne momentálne pripravených niekoľko desiatok voľných priemyselných parkov. Znamená to, že sa snažíte prilákať čo najviac zahraničných investorov a taktiež sa pričiniť o to, aby sa v krajine usadili?
Ide nám najmä o to, aby zahraniční podnikatelia priniesli so sebou aj technológie. I keď dovoz alebo vývoz tvorí významnú časť ekonomiky, my kladieme dôraz najmä na investície u nás. Treba však povedať, že iránsky trh neznamená len približne 80 miliónov obyvateľov. Irán susedí s ďalšími päťnástimi krajinami, ktoré majú spolu viac ako 400 miliónov obyvateľov. Pre každého zahraničného investora sú to automaticky obrovské možnosti. Náš zákon na podporu a pomoc zahraničným investíciám považujeme za veľmi vydarený.