Pri ľuďoch, ktorým to "myslí" sa automaticky predpokladá, že majú ľahší život, robia lepšie a rýchlejšie rozhodnutia a ľahšie sa im riešia problémy. Nemusí to tak ale byť v každom prípade.

Prečítajte si, s akými problémami sa najčastejšie stretávajú vysoko inteligentní ľudia. Vybral ich americký portál businessinsider.com.

Kladú sa na nich prehnané očakávania

Múdri ľudia sú často pod tlakom okolia, ktoré automaticky predpokladá, že sa im bude vo všetkom dariť, a to za každých okolností.

Môže sa potom stať, že takýto človek nemá nikoho, s kým by sa porozprával, keď sa cíti neisto alebo bez odvahy. Dokonca pocíti paniku z prípadného zlyhania.

Nesnažia sa toľko, koľko by mohli

Inteligentní ľudia, hlavne v prípade, že si svoje pozitíva uvedomia v mladom veku, môžu prestať vyvíjať snahu tam, kde sa iní musia veci ťažko učiť. Vedia, že im stačí menej práce a snahy na dosiahnutie rovnakého cieľa.

V tomto prípade hrozí, že si človek nevytvorí dostatočne silnú pracovnú morálku. V konečnom dôsledku mu to môže uškodiť.

Rozčuľujú ľudí neustálym opravovaním

Nikto nemá rád, keď ho iní stále opravujú, a to aj v bežnej konverzácii. Inteligentný človek má potrebu v situácii, kedy druhá strana povie nepresnú alebo úplne zlú informáciu, opravovať.

Faktom ale ostáva, že ľudia sú veľmi citliví na opravovanie a môžu sa cítiť dotknuto či zahanbene. Najhorším variantom je v tomto prípade strata priateľov.

Nad vecami príliš premýšľajú

Všetci sa zhodnú na tom, že pri riešení problému je dobré ho poriadne premyslieť. Vysoko inteligentní ľudia ale môžu skĺznuť do toho, že budú neustále analyzovať a rozmieňať "na drobné" každú udalosť.

Nikdy nekončiace hľadanie odpovedí a zmyslu človeka unaví. Hodnotenie rôznych alternatív a ich dôsledkov vedie k situácii, kedy sa nevie rozhodnúť. Následne sa môže zdať, že problémy sú neriešiteľné.

Vie, koľko veľa toho nevie

Inteligencia je, obrazne povedané, ako prekliatie. Čím viac toho viete, tým viac máte pocit, že neviete dosť. Začnete si uvedomovať limity poznania a toho, že nie ste schopný porozumieť všetkému.

Platí to aj opačne. Vedci tvrdia, že čím menej je človek inteligentný, tým viac preceňuje svoje kognitívne schopnosti.