Rozpočet ministerstva spravodlivosti by mal byť v budúcom roku zvýšený o 40 miliónov eur na celkových 391 miliónov eur. Súdna rada však požaduje ďalších 40 miliónov. Chce zvýšiť počet sudcov či platy justičných zamestnancov, ale aj opraviť niektoré budovy súdov. V schválenom návrhu štátneho rozpočtu na rok 2017 je takmer 13 miliónov eur vyčlenených na to, aby boli do praxe uvedené posledné zmeny ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Ide o novely exekučného, konkurzného zákona a zákona o súdnych exekútoroch, nový zákon o upomínacom konaní a nový protischránkový zákon.
Postoj rady má relevanciu
Súdy dostali už pred dvoma rokmi na presadenie svojich požiadaviek novú páku. Proces je nastavený tak, že súdna rada svoje stanovisko k návrhu rozpočtu vždy predkladá priamo parlamentu. Povinnosť zákonodarného zboru následne prihliadať na jej vyjadrenia k rozpočtu mu vyplýva z ústavy.
Poslanci parlamentu ich však už nemôžu prijať len ako odporúčanie, ale ako právne relevantný dokument. Môže za to nová ústavná úprava, ktorá platí od roku 2014. „Novela ústavy vychádza z odporúčania Benátskej komisie a súčasne zohľadňuje viaceré medzinárodné dokumenty, ktoré nemajú iba odporúčací charakter, ale primeranú mieru právnej relevancie,“ vysvetľuje prezident Združenia sudcov Slovenska Juraj Sopoliga. Ak sa teda politikom požiadavky súdov nepodarí do rozpočtu presadiť, problém justície sa presunie na ich stranu.
Súdna rada vychádzala podľa Sopoligu vo svojom stanovisku z objektívne preukázaných požiadaviek jednotlivých súdov na Slovensku.Takúto možnosť mala prvýkrát, kedže dovtedy sa vyjadrovala bez možnosti porovnať navrhovaný rozpočet s nárokmi súdov. Sopoliga tvrdí, že ministerstvo spravodlivosti návrhy od predsedov krajských súdov v rozpočte nerešpektovalo. Tí pri príprave rozpočtu predkladajú po vyjadrení kolégií predsedov sudcovských rád príslušného krajského súdu priority za celý obvod svojich súdov. Spoločne tak tvoria mozaiku všetkých potrieb súdnictva na Slovensku.
„Neakceptovanie opodstatnených návrhov súdov vo svojom dôsledku znemožní efektívny výkon súdnictva ako takého,“ varuje prezident Združenia sudcov Slovenska.
Podľa odporúčaní Benátskej komisie, ako aj Výboru ministrov Rady Európy z roku 2010 tiež platí, že každý štát musí poskytnúť dostatočné zdroje na zariadenia a vybavenia súdov. „Taktiež sa vyžaduje, aby sa súdy mali možnosť vyjadriť k navrhovanému rozpočtu v parlamente prostredníctvom súdnej rady, lebo je potrebné, aby sa tvoril na základe konzultácie so súdnou mocou,“ dopĺňa Sopoliga.
Magická stovka
Z návrhu rozpočtu vyplýva, že súdna sa moc sa výraznejšie neposilní. I keď sa už dlhšie hovorí o zvýšení počtu sudcov o sto, budúci rok k tomu pravdepodobne nedôjde. Ministerstvo chce najprv urobiť audit, ktorý má preveriť, koľko skutočne súdnictvo potrebuje sudcov či zamestnancov v iných kategóriách justície. Podľa informácií HN by sa malo auditu zúčastniť až dvanásť súdov. A to tri krajské súdy, tri súdy v obvode krajských súdov, tri stredne veľké súdy a tri malé súdy. „Chceme najskôr definovať, či je nevyhnutné, aby súdy rozhodovali o všetkom, o čom rozhodujú dnes a rovnako o čom všetkom je nevyhnutné, aby rozhodoval sudca, o čom môže rozhodovať vyšší súdny úradník,“ vysvetľuje hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Podľa neho každoročne máme asi 100 sudcovských miest neobsadených, čo je dôsledok zdĺhavého obsadzovania miest novými sudcami. Práve tie môžu justícii aktuálne chýbať. „Výberové konania sa ešte predĺžili novozavedenými sudcovskými previerkami. Preto pracujeme na novej právnej úprave aj v spolupráci so súdnou radou, ktorá nám umožní pružne obsadzovať tieto miesta,“ dodáva Bubla. Časť nových sudcovských miest však určite vznikne. A to napríklad na novozriadených pracoviskách na Okresnom súde v Banskej Bystrici a Žiline, ktoré budú po novom zabezpečovať exekúcie či nové platobné rozkazy.
Nedostatočné priestory
Okrem nedostatku sudcov sa spomínajú aj nevyhovujúce podmienky, v ktorých pracujú. Súdna rada rozpočtu hovorí o dlhodobo neriešených priestorových potrebách súdov. Napríklad v administratívnej budove v Košiciach sa nachádzajú až štyri samostatné súdy – a to Krajský súd v Košiciach, Okresný súd Košice I, Košice II a Košice-okolie. Aktuálny počet zamestnancov tu výrazne prevyšuje stanovený počet prípustný z hľadiska bezpečnostných a zdravotných predpisov. Podobne je na tom aj budova Justičného paláca v Bratislave, kde spoločne funguje Krajský súd a Okresný súd Bratislava I. Nové a vlastné sídlo taktiež potrebuje aj najvyšší súd. Ten sídli na Župnom námestí v tej istej budove ako ministerstvo spravodlivosti.
30 eur navyše
Návrh rozpočtu zatiaľ čiastočne vyhovel iným justičným zamestnancom. Takzvaným zamestnancom vo výkone súdnictva, ktorými sú napríklad súdni tajomníci či vyšší súdni úradníci, ministerstvo sľúbilo 30-eurové platové zvýšenie. Má isť o kompenzáciu za ich nízke platy. Od januára sa im tento príspevok započíta do takzvaného osobného príplatku. V novembrovej výplate bolo zamestnancom vo výkone vyplatených 180 eur vo forme odmien. „Koncoročné odmeny pre všetkých zamestnancov na súdoch okrem sudcov by mali byť približne vo výške 700 eur,“ povedala po stretnutí s ministerkou pre HN predsedníčka Odborového zväzu Justície Ingrid Vrkočová.
Sudcov budeme možno vyberať dopredu
Výber nových sudcov by mohol v budúcnosti prebiehať hromadne. Zavedenie centrálneho výberu kandidátov na sudcov môže podľa ministerstva odstrániť zdĺhavé čakanie súdov na výsledky výberových konaní či následného zabezpečovania pokladov na posúdenie sudcovskej spôsobilosti uchádzača. Po novom by mohli byť kandidáti vybraní vopred a budú k dispozícii už v momente, keď sa sudcovské miesto uvoľní. Rezort očakáva, že návrh novely zákona o sudcoch a prísediacich predloží na pripomienkovanie v decembri. Taktiež sa uvažuje o zavedení hodnotiteľských senátov, ktoré by tvorili sudcovia venujúci sa výlučne hodnoteniu práce sudcov. Túto úlohu dnes vykonávajú sudcovia popri sudcovskej činnosti, pričom výsledky takýchto hodnotení nie sú verejne známe.
Bývať spolu pod jednou strechou nám nevyhovuje
Daniela Švecová
predsedníčka Najvyššieho súdu
V súčasnosti prebiehajú rokovania o sídle Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská sa už vyjadrila, že stav, keď je rezort justície a najvyšší súd pod jednou strechou, nie je vyhovujúci. Najlepším riešením by bolo, aby Najvyšší súd SR zostal v budove, v ktorej teraz vykonáva svoju činnosť. V tejto súvislosti nemožno totiž nespomenúť, že budova, v ktorej v súčasnosti pôsobí Najvyšší súd SR, bola aj stavebne určená ako súd. Nachádzajú sa v nej pojednávacie miestnosti, ale aj ďalšie špecifické miestnosti a zariadenia nevyhnutne potrebné pre výkon súdnictva.
Výstavba novej budovy by si vyžiadala oveľa vyššie náklady zo štátneho rozpočtu. V súčasnosti je to naozaj len v rukách štátu, najmä do úvahy prichádzajúcich ministerstiev, či sa Ministerstvo spravodlivosti SR presťahuje do iných priestorov a za akých podmienok.
Rozpočet súdnictva
2016
ministerstvo spravodlivosti 350,9
ústavný súd 4,3
najvyšší súd 9,3
súdna rada 0,5
justícia spolu 365
2017
ministerstvo spravodlivosti 390,9
ústavný súd 4,7
najvyšší súd 11,8
súdna rada 0,6
justícia spolu 408
finance.gov.sk
Žitňanskej zmeny v roku 2017
5,8 milióna eur zmena zákona o konkurze a reštrukturalizácii
2 milióny eur nový zákon o upomínacom konaní
5 miliónov eur zmena zákona o súdnych exekútoroch
0,07 milióna eur protischránkový zákon
SPOLU 12,8 milióna eur