Je dobre, že o návrhu zákona o rodine sa intenzívne diskutuje už dlhší čas. V konečnom dôsledku o jeho osude rozhodnú poslanci nášho parlamentu, ktorí návrh môžu odmietnuť alebo s určitými modifikáciami aj schváliť. V rámci prebiehajúcej diskusie sa vo všeobecnosti objavila tiež zmienka o vývoji rodinného práva na Slovensku do prijatia samostatného rodinného kódexu. Najlepším informačným prameňom v naznačenom smere môžu byť učebnice rodinného práva, ktorými sú vybavené mnohé naše knižnice. Ak nenazrieme bližšie do minulosti, z ich obsahu je evidentné, že v českých krajinách manželské a rodinné pomery komplexne upravoval (počas takmer 150 rokov) Všeobecný občiansky zákonník z roku 1811 (I. diel, hlavy 2 až 4, paragrafy 44 až 284).

Tento zákonník vychádzal expressis verbis z tézy, že rodinné pomery sa zakladajú "manželskou zmluvou" (paragraf 44) a ním konštruovanej úpravy ovládať majetkový aspekt, t. j. záujem o uchovanie majetku v rodine s mocenským postavením muža ako hlavy rodiny. Pokiaľ ide o manželstvo, citovaný zákonník ho budoval na konfesijnom hľadisku (preto napr. rozluka bola pripustená len u nekatolíkov). Na Slovensku platil v oblasti manželských vzťahov zák. čl. XXXI/1894 o manželskom práve. V 150 paragrafoch upravoval tak isto komplexne vzťahy osôb vzhľadom na manželstvo (zasnúbenie, manželské prekážky, uzavretie manželstva, neplatnosť manželstva, zánik manželstva, rozvod od stola a lože). Obsahoval aj trestné ustanovenia a záverečné ustanovenia. Predmetný zákon v podstate sekularizoval manželské pomery, zaviedol obligatórny občiansky sobáš a pripustil aj zrušenie manželstva za života manželov rozlukou (paragraf 73). Obsahovo rodinné pomery ovládalo obyčajné právo. Pripomeňme, že i tento zákon vychádzal zo zmluvnej povahy manželského zväzku. Relevantný bol aj zákonný článok XX/1877 o poručníctve a opatrovníctve, ktorý upravoval tieto dva inštitúty. Zjednodušene vyjadrené, i rodinné právo platné na území Slovenska vychádzalo z preferencie právneho postavenia muža v rodinnoprávnych vzťahoch a rozlišovalo medzi manželskými a nemanželskými deťmi, pričom deti narodené mimo manželstva boli právnou úpravou diskriminované. Napríklad u nemanželského dieťaťa sa nepripúšťalo zisťovanie otca, ale iba tzv. živiteľa, ktorému vznikla voči nemanželskému dieťaťu vyživovacia povinnosť.
Krátko po recepcii bývalej rakúskej a uhorskej úpravy rodinnoprávnych vzťahov pristúpila predmníchovská republika k unifikácii niektorých dôležitých otázok týkajúcich sa úpravy manželských vzťahov. V roku 1919 bol prijatý zákon č. 320/1919 Sb., tzv. manželská novela, ktorý upravil jednotne pre celú Československú republiku formu uzatvárania manželstva, manželské prekážky a rozlučiteľnosť manželstva. Vo veci uzatvárania manželstva zaviedla manželská novela fakultatívny civilný sobáš, popri cirkevnom sobáši. Samotného obsahu manželského vzťahu sa však manželská novela nedotkla a právne postavenie muža a ženy v rodine bolo naďalej nerovné. V Čechách a na Slovensku zostala odlišná úprava otázok týkajúcich sa majetku manželov. V Čechách a na Morave platil, podľa Všeobecného zákonníka občianskeho z roku 1811, systém oddeleného majetku manželov so širokou možnosťou zmluvnej úpravy majetkových vzťahov manželov tzv. svadobnými zmluvami. Na Slovensku platila tzv. koakvizicia, t. j. systém majetkového spoločenstva pre prípad zániku manželstva. Koakvizičný systém neplatil pre manželstvá bývalých šľachticov a tzv. honoráciu, t. j. osoby pracujúce duševne spravidla na základe vysokoškolského vzdelania.
Pre bývalých šľachticov a tzv. honoráciu platila oddelenosť majetku. Pokiaľ ide o vzťahy medzi rodičmi a deťmi, priznávalo síce právo platné na Slovensku rodičom, ktorí boli spojení manželstvom, spoločné právo dozoru a starostlivosti o deti, právo deti vychovávať a trestať, ďalej právo určovať miesto pobytu dieťaťa a požadovať dieťa od toho, kto by im ho bezprávne zadržoval, avšak vedúce postavenie v rodine mal otec. Z titulu otcovskej moci bol zákonným zástupcom dieťaťa, správcom jeho majetku a pre prípad smrti bol oprávnený určiť dieťaťu poručníka. Otcovi nemanželského dieťaťa však neprislúchala otcovská moc a jeho povinnosti spočívali v podstate len v platení výživného. Ideové základy nového jednotného a na socialistických zásadách spočívajúceho rodinného práva položila Ústava 9. mája z roku 1948. Došlo k vyčleneniu právnej úpravy o rodine z občianskeho práva, a tým aj k vytvoreniu nového právneho odvetvia, t. j. rodinného práva. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve sa stal historickým medzníkom, ovplyvnil ďalší vývoj rodiny aj na Slovensku. Na základe socialistickej ústavy (1960) bol prijatý zákon o rodine pod č. 94/1963 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. apríla 1964 a je predmetom živej diskusie i v súvislosti s pripravovaným návrhom nového zákona o rodine, o ktorom sa rozhodne v Národnej rade Slovenskej republiky.