Čo to je NATURA 2000?
- Spoločný názov pre dve smernice Európskej únie kľúčové pre ochranu životného prostredia. Ide o smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch. Podstatou je, že v EÚ sa vytypovali tie biotopy, ktoré majú najvyšší význam z európskeho hľadiska, teda sú zriedkavé alebo mimoriadne cenné. Spomenuté smernice zaväzujú všetky členské štáty EÚ na ochranu takýchto biotopov na ich území. Ich súčasťou je však napríklad aj také pravidlo, že ak je v niektorom členskom štáte príliš veľká plocha spĺňajúca kritériá stanovené v smerniciach, je možné dohodnúť ochranu napríklad len 20 % takéhoto biotopu.
Koľko je v SR takýchto území?
- Dohodnuté a v podstate bezproblémové sú vtáčie územia v SR, problémy vznikli pri schvaľovaní národného zoznamu európsky významných biotopov. Príslušná smernica presne definuje, ktoré biotopy majú byť z biologického hľadiska zaradené do tohto zoznamu. Na Slovensku máme takýchto biotopov niečo vyše 110. Na ich identifikácii priamo v teréne niekoľko rokov pracovalo viac ako 380 odborníkov z takmer 37 vedeckých a výskumných ústavov. Takto zmapovali celé územie Slovenska a zistili, že viac ako polovica územia spĺňa tieto kritériá. Preto sme sa snažili z týchto biotopov vybrať naozaj iba tie najcennejšie. Tak sme sa dostali k tomu, že do národného zoznamu sme navrhli 11,9 % územia SR.
Majitelia dotknutých pozemkov však majú vážne výhrady k národnému zoznamu NATURA 2000...
- Predstavitelia Štátnej ochrany prírody organizovali (ŠOP) stretnutia s majiteľmi a užívateľmi pozemkov, ktoré by mali spadať pod zoznam NATURA 2000, a vysvetľovali im, čo to pre nich bude znamenať. Tu mohlo dôjsť, čiastočne aj našou vinou, k nedorozumeniam, ktoré sú príčinou súčasných problémov. Pracovníci ŠOP pravdepodobne dostatočne nevysvetlili rozdiel medzi zmapovaním územia, ktoré sa v zmysle spomínanej smernice môže urobiť bez súhlasu vlastníka, a samotným zaradením do siete NATURA, ktoré nemôže byť vyhlásené bez rokovania s vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v tomto území. Skrátka, keď je niekde lipovo-javorový les, je tam bez ohľadu na to, či jeho vlastník súhlasí alebo nesúhlasí so zaznamenaním tohto faktu. Napriek tomu sme od väčšiny vlastníkov súhlas na zmapovanie pozemkov získali.
Najviac nesúhlasov vzniklo z neznalosti alebo zo zámernej demagógie. Zaradenie územia, ktoré sa v súčasnosti nachádza v druhom stupni ochrany, do NATURA neznamená prakticky žiadnu reštrikciu činnosti na danom území. Do vyšších stupňov ochrany, teda do štvrtého a piateho, kde sú najrozsiahlejšie obmedzenia činnosti, bolo zaradených len o niekoľko sto hektárov viac chránených území, ako je to v doterajšom systéme. Avšak aj v tomto prípade sme sa veľkou väčšinou vlastníkov týchto pozemkov dokázali dohodnúť. K dohode s majiteľmi sa zatiaľ nepodarilo dospieť len pri niekoľkých desiatkach hektárov týchto území. Tam však, v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny sme pripravení majiteľovi kompenzovať majetkovú ujmu.
Prečo k tomu vlastne došlo?
- Na poslednom stretnutí s majiteľmi a so správcami lesov som sa od zástupcu jedného združenia súkromných vlastníkov dozvedel, že do najvyššieho stupňa ochrany môžme zaradiť aj všetky lesy, len im to musíme zaplatiť. Ja však neustále zdôrazňujem, že zaradenie pozemku do určitého stupňa ochrany ešte samo osebe neznamená majetkovú ujmu, teda napríklad v prípade lesa obmedzenie ťažby. Ministerstvo životného prostredia považuje drevo za obnoviteľný zdroj a dokonca podporuje programy zamerané na spaľovanie dreva a drevného odpadu. Výnimočným prípadom sú len niektoré rezervácie, kde je cieľom zachovať pralesný charakter porastu, teda vôbec nezasahovať do prirodzeného vývinu lesa. Práve na tieto prípady máme inštitút majetkovej ujmy, avšak iba v prípade, ak ide o ujmu vo vzťahu k možnému bežnému používaniu. Ak ide o lúku, za jej bežné používanie môžeme považovať kosenie, nie hypotetický výpočet, koľko by majiteľ mohol zarobiť, keby na nej postavil hotel. Najväčšie plochy navrhované na zaradenie do národného zoznamu NATURA 2000, ktoré sú mimo súčasných chránených krajinných oblastí a národných parkov, sú v druhom stupni ochrany, kde prakticky nie je žiadna reštrikcia spôsobu obhospodarovania lesa.
Dokedy musí byť odsúhlasený Národný zoznam navrhovaných území európskeho významu?
- Najneskôr do dňa nášho vstupu do EÚ musíme tento zoznam poslať Európskej komisii. Ten však musí ešte predtým odsúhlasiť vláda SR. Pôvodná dohoda s EK bola, že zoznam zašleme do konca minulého roka, čo sa nám nepodarilo. Vzhľadom na to, že túto problematiku EK veľmi prísne sleduje, museli sme do Bruselu poslať list, v ktorom sme vysvetľovali, prečo sme svoj záväzok ešte nesplnili. Ešte v júni 2003 sme od EK dostali varovný list, v ktorom nás v reakcii na problémy s prípravou národného zoznamu NATURA 2000 dôrazne upozornili, že jej prijatie je jednou z integračných povinností Slovenska. Česká republika dokonca dostala varovanie, že keď nebude prijatá NATURA 2000, môže prísť o štrukturálne fondy.
V akom štádiu je prijímanie národného zoznamu NATURA 2000 na Slovensku?
- Zoznam európskych biotopov sme pripravili a predložili na rokovanie vlády. Napadol ho predovšetkým minister pôdohospodárstva a neskôr aj minister hospodárstva. Predseda vlády preto prerušil rokovanie o tomto bode.
Čo ak nestihneme národný zoznam prijať a poslať do Bruselu do dňa vstupu do EÚ?
- Keď vláda tento svoj záväzok nesplní, bude musieť niesť aj zodpovednosť. Momentálne ťažko odhadovať, či Európska komisia využije svoje právo zaviesť za nesplnenie tohto záväzku voči Slovensku sankcie. Ale myslím si, že by bolo veľmi nešťastné začať naše členstvo v únii sankciami.
Ako zmení implementácia spomínaných dvoch smerníc súčasný systém ochrany prírody?
- Nasledujúcich šesť až deväť rokov prakticky nič. Zatiaľ totiž stále ide iba o národný zoznam. Jeho schválenie ešte neznamená vyhlásenie dotknutých území za chránené. Po tom, čo zoznam schváli vláda SR, musí ho schváliť aj Európska komisia, ktorá na to má tri roky. Následne budeme mať šesť rokov na vyhlásenie tých území, ktoré EK schváli, za chránené podľa spomínaných smerníc a domácej legislatívy.
Aj po vyhlásení nejakej oblasti za územie chránené v zmysle smerníc EÚ, teda NATURA 2000, nebudú podmienky ochrany stanovené tak, ako v súčasnosti vo väčšine národných legislatív, kde sa v každom stupni ochrany automaticky zakazujú určité činnosti. V rámci NATURA 2000 sa totiž stanovuje tzv. dobrý stav ochrany prírody, a tým môže byť aj rubný les, kosená lúka alebo orané pole. NATURA 2000 tak prináša modernejší, flexibilnejší systém ochrany prírody. Len vo výnimočných prípadoch to bude znamenať významnú zmenu oproti bežnému obhospodarovaniu, teda väčšiu reštrikciu než v súčasnosti.
Je možné odhadnúť, či tento nový systém ochrany prírody bude nákladnejší než súčasný?
- Jednoznačne to nemožno povedať. Začali sme však uhrádzať majetkovú ujmu, ktorá vlastníkom pozemkov vzniká kvôli obmedzeniam bežného hospodárenia z titulu ochrany prírody, a to aj bez ohľadu európske smernice. Znamená to, že náklady štátu na ochranu životného prostredia budú narastať až dovtedy, kým náhradu nedostanú všetci oprávnení majitelia pozemkov. To bude stáť 350 až 400 miliónov korún pre neštátnych vlastníkov. Poslednou novelou zákona o ochrane prírody však aj štátne lesy získali možnosť požadovať úhradu majetkovej ujmy, ktorá vznikla kvôli ochrane prírody. Štátne lesy SR preto od MŽP požadujú okamžitú úhradu 1,024 mld. Sk, čo odmietame. Navyše, takto laicky ujmu nie je možné žiadať, pretože platiť môžeme len vtedy, keď to bude dokázateľná ujma. A Štátne lesy SR žiadajú uhradenie ujmy napríklad aj za pralesy, v ktorých sa nehospodári, sú ponechané na prirodzený vývoj, takže ujma oproti ich bežnému obhospodarovaniu je nulová. Okrem toho by dochádzalo k prelievaniu peňazí z jednej štátnej inštitúcie do druhej, čo nepovažujem za správne, a už vôbec nie, keď sa chystá transformácia štátnych lesov na akciovú spoločnosť, kde môžu byť najrôznejšie smery ďalšieho vývoja vrátane privatizácie.
Ako chcete túto situáciu riešiť?
- Navrhujeme previesť plochy v štvrtom a piatom stupni ochrany, kde môže naozaj dochádzať k majetkovej ujme, do správy ministerstva životného prostredia, ktoré samo pre seba nebude žiadať majetkovú ujmu. S týmto riešením však ministerstvo pôdohospodárstva striktne nesúhlasí.
Akú sumu má rezort k dispozícii na uhrádzanie majetkovej ujmy?
- Na tento rok máme 100 miliónov korún a požiadavky od neštátnych vlastníkov sú asi na 120 miliónov. Každú žiadosť je však potrebné preskúmať. Z toho, čo sme doteraz preskúmali, vyplýva, že z požadovaných súm sa vyplatí tretina až polovica. Koncom minulého roka sme vyplatili 3,76 milióna korún. Tesne pred vydaním rozhodnutia je ďalších šesť žiadostí. Evidujeme 54 žiadostí, z ktorých v dvoch prípadoch bolo konanie zastavené pre nedoplnenie podania.
Novelou zákona o ochrane prírody získal rezort životného prostredia predkupné právo na chránené územia neštátnych vlastníkov, ktorí by mohli mať nárok na úhradu ujmy. Je záujem o využívanie tohto inštitútu?
- V zásade je jedno, či sa rozhodneme pre úhradu ujmy alebo odkúpenie pozemku. Obe riešenia sú približne rovnako nákladné a sú uhrádzané z toho istého balíka. Mali sme už prípad, keď majiteľ preferoval odpredaj lokality pred vyplatením ujmy. Odmietli sme však odkúpenie, pretože zatiaľ nemáme vytvorené technické predpoklady na správu takýchto území. Ak by sa však problém riešil systémovo, teda, ak by prešli do našej správy všetky rezervácie a chránené areály, teda územia so štvrtým a s piatym stupňom ochrany, ktoré teraz spravujú Štátne lesy SR, malo by zmysel vytvárať aj technické zázemie pre ich správu. Pravdepodobne by sa o tieto územia potom starala Štátna ochrana prírody.
Akým spôsobom sa určuje majetková ujma?
- Pri lesoch sa vychádza z rubnej doby. Ujma nevzniká tým, že niekde dáme tabuľu označujúcu chránený areál, ale až vtedy, keď by majiteľ mohol ťažiť drevo a kvôli ochrane prírody mu to zakážeme. Ujma sa potom vypočíta zo sumy, ktorú by majiteľ mohol získať, keby tieto stromy vyťal a ich drevo predal. Ujma by sa teda mala vyplácať priemerne raz za sto rokov.