Dokázať súvislosť
Podľa zákona o PZP sú škodca a poškodený povinní preukázať príčinnú súvislosť. To znamená spojenie medzi prevádzkou motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. V praxi poisťovní to znamená, že akýkoľvek dôkaz, ktorým sa dá jednoznačne určiť, kto škodu spôsobil, poisťovacie domy akceptujú. Takým dôkazom je však pravdepodobne len záznam z kamery.

Taktiež im nepostačuje predložiť vyjadrenie strán o škodovej udalosti, a to aj také, v ktorom vinník súhlasí, že škodu spôsobil. „Čestné vyhlásenie ,vinníka‘ za dostačujúci dôkaz považovať nemožno, pretože je obvykle prakticky nemožné, aby vodič auta videl, že spoza jeho kolies vyletel kamienok,“ vysvetľuje generálna riaditeľka Slovenskej asociácie poisťovní Jozefína Žáková. Zákon navyše podľa poisťovní používa exaktný pojem „preukázať“, čo znamená podať relevantný dôkaz o stave, ktorý nepripúšťa akúkoľvek mieru pochybnosti.

„Platí, že sa jednoznačne musí preukázať vina poisteného, nemôže sa len predpokladať. Je povinnosťou poškodeného, aby pri uplatnení svojho nároku predložil doklady, ktorými túto zodpovednosť preukáže,“ vysvetľuje hovorkyňa poisťovne Kooperativa Silvia Nosková Illášová.

Pred súdmi inak
Praktiky poisťovní považuje advokát Vendelín Benkóczki za účelové. Podľa neho sa v konaní pred súdmi tvrdenia poškodeného, ktoré druhá strana ako škodca výslovne nepoprela, považujú za nesporné. „Ak by teda poškodený podal žalobu priamo proti domnelému škodcovi, ktorý by nárok na náhradu škody nepoprel, alebo dokonca výslovne uznal, súdu by to stačilo na rozsudok zaväzujúci škodcu na náhradu škody.

Je preto nanajvýš zaujímavé, že poisťovniam to na likvidáciu poistnej udalosti nestačí,“ tvrdí advokát. Benkóczki taktiež dodáva, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, a to ani čestné vyhlásenie či záznam z kamery.

Používanie kamier môže navyše vodičov dostať do ďalších nepríjemných situácií. Podľa zákona o ochrane osobných údajov totiž platí, že záznam získaný monitorovaním verejnej komunikácie možno využiť len na účely trestného konania alebo konania o priestupkoch. Nepatrí tu uplatnenie nároku na plnenie z povinného zmluvného poistenia. Ten, kto záznam vyhotoví, je navyše povinný ho zlikvidovať najneskôr do 15 dní od jeho vzniku. Za porušenie niektorej z týchto povinnosti hrozí vodičom pokuta od tisíc do 50-tisíc eur.

Benkózcki preto odporúča v prípade škody na čelnom skle naďalej postupovať „klasickým“ spôsobom. „Treba identifikovať potenciálneho škodcu, motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola škoda spôsobená, a zabezpečiť podľa možnosti čím viac prostriedkov na preukázanie vzniku a rozsahu škody, teda napríklad aj spomínané čestné vyhlásenie škodcu či vyhlásenia iných svedkov,“ hovorí advokát. Ak aj napriek tomu poisťovne odmietnu škodu nahradiť, právo na poistné plnenie si treba uplatniť na súde.

Ani Najvyšší súd
K celej situácii sa nedávnym stanoviskom vyjadril aj Najvyšší súd. Vodičom však nepomôže. Niektoré poisťovne v minulosti argumentovali tým, že odskočenie kameňa nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla škodcu. Preto sa toho nemalo dotýkať ani povinné zmluvné poistenie.

Rozhodnutia slovenských súdov v tejto otázke boli rôzne a jednotný právny výklad neexistoval. Sudcovia Najvyššieho súdu však rozhodli iba o tom, že odskočený kamienok z auta súvisí s prevádzkou vozidiel. „Stále však platí, že je nutné vždy zistiť, od ktorého auta kamienok odskočil, a teda z koho poistenia zodpovednosti sa bude škoda hradiť,“ hovorí Žáková. Stanovisko momentálne znamená, že vodiči si nemusia platiť žiadne pripoistenie. Stačí mať uzatvorené povinné zmluvné poistenie.