28.06.2017, 00:00

Zákonných dedičov možno závetom vylúčiť, okrem detí

Na podmienky uvedené v testamente sa neprihliada. Dediča v ničom nemôžete obmedziť.

zmluva, rodina, deti
Zdroj: Dreamstime

Žijete s vaším druhom či družkou dlhé roky, nadobúdate spolu majetok a možno ani nemyslíte na fakt, že v prípade smrti jedného z vás sa oň budete musieť deliť. Ak tomu chcete predísť, každý z vás musí zanechať závet v prospech toho druhého. V tom prípade bude mať dedenie zo závetu prednosť pred zákonom.

Závet po tridsiatke? Zákon to umožňuje
Nad závetom nemusia uvažovať iba starší ľudia, ale pokojne už i mladší, trebárs tridsiatnici. V tomto veku už totiž ľudia podľa právničky Márie Dvončovej obvykle vlastnia určitý majetok a chcú rozhodnúť o tom, kto tento majetok zdedí. „Ak sa jeden z partnerov alebo obaja rozhodnú pre spísanie závetu, je to obvykle preto, že chcú ovplyvniť, komu pripadne ich majetok po ich smrti. Samozrejme, viac k tomu pristupujú tí, ktorí vlastnia určitý majetok a ten by radi odkázali partnerovi. I tu však treba mať na pamäti, že existujú tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorí musia zo zákona vždy dostať aspoň určitú časť majetku po zosnulom partnerovi, a to i napriek tomu, že partner spísal závet.“ Sú nimi deti poručiteľa, ak neboli vydedené osobitnou listinou. Ak partneri závet nespíšu, nastupuje dedenie zo zákona podľa tzv. dedičských skupín. V prvej dedičskej skupine sú dedičmi manžel a poručiteľove deti. Ak partneri neboli zosobášení, ale poručiteľ mal deti, bez ohľadu na to s kým, tieto deti budú dedičmi. Partner, ktorý žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti, tak nedostane nič. Radi by ste v testamente odkázali hotovosť druhovi, ale s tým, že ju nemôže použiť pre svoje deti, ktoré ho nenavštevujú roky? „Závet (testament) môžete spísať, ale na podmienky v ňom uvedené sa nebude prihliadať. Nie je to možné žiadnym spôsobom obmedziť. Musíte svojmu druhovi iba veriť,“ radí advokát Milan Ficek.

Čo robiť v prípade sporov v rodine
Už prvou nepríjemnou situáciou, ktorú partneri riešia po smrti jedného z nich, je prekvapenie, že spolužijúci partner nemá automaticky nárok na majetok po zosnulom druhovi, ako je to pri manželoch. A to napriek tomu, že spolu žili niekoľko desiatok rokov. Ďalšou nepríjemnosťou je fakt, že pri dlhodobom spolužití dochádza k „miešaniu“ vlastníctva, predovšetkým hnuteľných vecí. Jeden partner kúpi jednu vec, druhý druhú, prípadne kúpia vec spoločne, každý prispeje odlišným podielom. V prípade smrti partnera je potom podľa právničky Dvončovej ťažké preukázať, čo komu presne patrilo, kto čo zakúpil z vlastných zdrojov. „V súčasnosti je veľa rodín nekompletných. Môže tak nastať situácia, že zosnulý partner mal deti i s inou osobou ako s aktuálnym partnerom. Ak nezanechá závet, ktorým môže ovplyvniť rozdelenie majetku po svojej smrti, dedia v prvej dedičskej skupine podľa zákona deti poručiteľa. Je jedno, či ich mal s aktuálnym partnerom alebo nie,“ radí Dvončová. Môže sa tak stať, že aktuálny partner nedostane nič. Bude totiž musieť preukázať rôznymi dôkazmi, napríklad nájomnou či kúpnou zmluvou na byt alebo potvrdeniami o trvalom pobyte, že žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácností a spoločne sa o ňu starali.

Typy závetov pri partneroch
Najistejšou formou závetu pre partnerov je notárska zápisnica. Spíšu vám ju

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.