28.06.2017, 00:00

Zákonných dedičov možno závetom vylúčiť, okrem detí

Na podmienky uvedené v testamente sa neprihliada. Dediča v ničom nemôžete obmedziť.

zmluva, rodina, deti
Zdroj: Dreamstime

Žijete s vaším druhom či družkou dlhé roky, nadobúdate spolu majetok a možno ani nemyslíte na fakt, že v prípade smrti jedného z vás sa oň budete musieť deliť. Ak tomu chcete predísť, každý z vás musí zanechať závet v prospech toho druhého. V tom prípade bude mať dedenie zo závetu prednosť pred zákonom.

Závet po tridsiatke? Zákon to umožňuje
Nad závetom nemusia uvažovať iba starší ľudia, ale pokojne už i mladší, trebárs tridsiatnici. V tomto veku už totiž ľudia podľa právničky Márie Dvončovej obvykle vlastnia určitý majetok a chcú rozhodnúť o tom, kto tento majetok zdedí. „Ak sa jeden z partnerov alebo obaja rozhodnú pre spísanie závetu, je to obvykle preto, že chcú ovplyvniť, komu pripadne ich majetok po ich smrti. Samozrejme, viac k tomu pristupujú tí, ktorí vlastnia určitý majetok a ten by radi odkázali partnerovi. I tu však treba mať na pamäti, že existujú tzv. neopomenuteľní dedičia, ktorí musia zo zákona vždy dostať aspoň určitú časť majetku po zosnulom partnerovi, a to i napriek tomu, že partner spísal závet.“ Sú nimi deti poručiteľa, ak neboli vydedené osobitnou listinou. Ak partneri závet nespíšu, nastupuje dedenie zo zákona podľa tzv. dedičských skupín. V prvej dedičskej skupine sú dedičmi manžel a poručiteľove deti. Ak partneri neboli zosobášení, ale poručiteľ mal deti, bez ohľadu na to s kým, tieto deti budú dedičmi. Partner, ktorý žil s poručiteľom v spoločnej domácnosti, tak nedostane nič. Radi by ste v testamente odkázali hotovosť druhovi, ale s tým, že ju nemôže použiť pre svoje deti, ktoré ho nenavštevujú roky? „Závet (testament) môžete spísať, ale na podmienky v ňom uvedené sa nebude prihliadať. Nie je to možné žiadnym spôsobom obmedziť. Musíte svojmu druhovi iba veriť,“ radí advokát Milan Ficek.

Čo robiť v prípade sporov v rodine
Už prvou nepríjemnou situáciou, ktorú partneri riešia po smrti jedného z nich, je prekvapenie, že spolužijúci partner nemá automaticky nárok na majetok po zosnulom druhovi, ako je to pri manželoch. A to napriek tomu, že spolu žili niekoľko desiatok rokov. Ďalšou nepríjemnosťou je fakt, že pri dlhodobom spolužití dochádza k „miešaniu“ vlastníctva, predovšetkým hnuteľných vecí. Jeden partner kúpi jednu vec, druhý druhú, prípadne kúpia vec spoločne, každý prispeje odlišným podielom. V prípade smrti partnera je potom podľa právničky Dvončovej ťažké preukázať, čo komu presne patrilo, kto čo zakúpil z vlastných zdrojov. „V súčasnosti je veľa rodín nekompletných. Môže tak nastať situácia, že zosnulý partner mal deti i s inou osobou ako s aktuálnym partnerom. Ak nezanechá závet, ktorým môže ovplyvniť rozdelenie majetku po svojej smrti, dedia v prvej dedičskej skupine podľa zákona deti poručiteľa. Je jedno, či ich mal s aktuálnym partnerom alebo nie,“ radí Dvončová. Môže sa tak stať, že aktuálny partner nedostane nič. Bude totiž musieť preukázať rôznymi dôkazmi, napríklad nájomnou či kúpnou zmluvou na byt alebo potvrdeniami o trvalom pobyte, že žili s poručiteľom najmenej rok pred jeho smrťou v spoločnej domácností a spoločne sa o ňu starali.

Typy závetov pri partneroch
Najistejšou formou závetu pre partnerov je notárska zápisnica. Spíšu vám ju

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.