Rozdiel spočíva v príčinách ich vzniku, keď v starých členských krajinách sú skôr dôsledkom nalievania záchranných balíčkov peňazí daňových poplatníkov do bankového sektora, zatiaľ čo deficit aj u nás je spôsobený predovšetkým stratou zákazkovej náplni podnikov exportujúcich do celého sveta.
Pokiaľ ekonomiky fungujú a to bude skôr prípad starých členských krajín, ktoré nevylučujú aj prijímanie rôznych protekcionárskych opatrení, sa deficit bude mať z čoho znižovať. Pokiaľ ekonomiky nebudú fungovať, čo skôr platí pre nové členské krajiny únie, sa deficity môžu znižovať len drastickými rozpočtovými opatreniami.
Máme konkrétne skúsenosti z Maďarska, kde dochádza k výraznému poklesu doterajšieho sociálneho štandardu, poznáme navrhovaný súpis opatrení na znižovanie deficitu verejných financií v Česku, pod ktorý sa pred predčasnými voľbami nechce podpísať žiadna z politických strán, čomu každý z občanov rozumie.
Sme teda právom zvedaví, ako sa s viac ako 6 percentným tohtoročných deficitom chce v nasledujúcich dvoch rokoch vysporiadať slovenská vláda, ktorá ústami premiéra hovorí, že v roku 2012 sa budeme opäť pohybovať na hranici konvergentného kritéria.
Dôvodom určitých pochybností sú vyhlásenia premiéra, že konsolidácia verejných financií bude u nás možná bez znižovania doterajších sociálnych vymožeností občanov, čo sa dá rozumieť aj tak, že dôsledky zaplatia slovenskí a zahraniční podnikatelia?
Či sa za vyhláseniami skrýva najvyšší medziročný nárast HDP v druhom štvrťroku v rámci únie, alebo sa očakáva zásadný obrat v náraste zahraničných investícii, bez ktorých nedôjde k poklesu rozpočtových deficitov, nebudeme špekulovať. Prvým dôkazom vážnosti premiérových slov, bude návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, o ktorom pre tento rok sa nemôžeme vyjadriť ináč, ako zdrap papiera bez vypovedacej schopnosti.
Právom sme zvedaví, čo sa predovšetkým myslelo pod drastickými škrtmi vo vládnej spotrebe, pretože znižovanie počtu ministerstiev, vybavenie kancelárií a pokles spotreby kancelárskych potrieb, ako aj obmedzenie nákupov aut a výpočtovej techniky, nás z rozpočtových deficitov nevytrhne.
Ak však premiér myslel, že verejné obstarávanie bude transparentné, bez doterajšieho klientelizmu a nebudeme plytvať s verejnými financiami tak, ako sme boli kritizovaní v rebríčku konkurencieschopnosti Svetového ekonomického fóra a zároveň sa zlepší podnikateľské prostredie a zvýši sa pružnosť trhu práce, budeme premiérovi všetci nielen tlieskať, ale podľa prieskumov trhu, aj väčšina z nás voliť.
Len či pri svojich vyhláseniach nezabudol, že z dôvodu poklesu výkonnosti ekonomiky v tomto roku, budeme budúci rok odvádzať nielen nižšie daňové preddavky, ale navyše nám štátny rozpočet bude nejaké dane vracať, pretože tohtoročne sme platili podľa daňovej povinnosti z minulého roka a ten bol v histórii slovenskej ekonomiky najlepší. Pre potreby konsolidácie verejných financií to veru nie je dobrá správa.
| Róbert Hölcz ekonóm |