StoryEditor

O iracionálnej povahe trhov (komentár dňa)

02.09.2009, 00:00
Zatiaľ čo emócie sú pre obchodníka na trhu jeho úhlavným nepriateľom, intelekt predstavuje jeho najväčšieho spojenca.
Ľudia, ktorí prišli do kontaktu s profesionálom na finančných trhoch, mávajú občas dojem, že dotyčný obchodník na nich pôsobil akoby „sucho“, dokonca „chladne“. Tento fenomén má svoje opodstatnenie. Pri obchodovaní na trhoch je potrebné nechať akékoľvek emócie bokom a riadiť sa čisto intelektom. Často sa tak stáva, že tento prístup sa odtlačí do celkovej štruktúry osobnosti obchodníka, čo sa následne prejaví aj mimo práce, v jeho súkromnom živote. Podobné špecifické nástrahy sa nachádzajú v každej profesii a nemali by zostať nepovšimnuté.
Dôležité je, aby si obchodník uvedomil, že zatiaľ čo v bežnom živote majú emócie svoje opodstatnenie, vo finančných vodách je dôležité, aby ich eliminoval a voči iracionálnej povahe trhu nasadil chladný intelekt.

Iracionálna povaha trhu

Skoro všetky psychologické prístupy vedú k názoru, že ekonomické správanie ľudí determinuje niečo iné ako racionalita. Keďže finančný trh je vo svojej podstate zrkadlom ekonomiky, tento fakt do neho vnáša obrovskú mieru iracionality.
Je zrejmé, že tak spletitý systém, akým je trh, sa nedá podchytiť intelektom. Množstvo informácií pri ekonomických analýzach je prakticky nekonečné a analytik ich nikdy nedokáže všetky zachytiť a spracovať
Profesorka Božena Chovancová podobnosť nachádza v meteorológii. Predpovedať počasie z dlhodobého hľadiska je totiž nemožné a napriek vyspelosti techniky v tejto oblasti sa vyskytujú aj v krátkodobej predpovedi často odlišnosti, ktoré nezodpovedajú reálnemu stavu.

„V porovnaní s meteorológiou má ekonomika ešte ďalšie nevýhody, pretože ak zostavíme model ekonomiky a počasia ako nelineárny systém, otázkou je, aké veličiny dosadíme do diferenciálnych rovníc ekonomiky. Jednoznačne možno dokázať, že prístupy uplatňované v iných vedných odboroch sa nedajú uplatniť pri ekonomických analýzach,“ upozorňuje.
Či sa nám to páči, alebo nie, výsledky práce finančných analytikov možno vnímať iba ako ich snahu čo najviac sa priblížiť pravdepodobnostnému scenáru vývinu trhu, pričom percento pravdepodobnosti sa nikdy nedostane na hodnotu 100%, a to z jednoduchého dôvodu: Trhová cena akcie odráža predovšetkým jej vnútornú hodnotu a najnovšie dostupné informácie o súčasnom stave a budúcich možnostiach spoločnosti. Akékoľvek zmeny cien akcií sú teda náhodnými fluktuáciami okolo vnútornej hodnoty akcie.

Nereálne očakávania

Problém nastáva vtedy, keď si obchodník túto skutočnosť nechce pripustiť a zotrváva v presvedčení, že trhy možno nejakým spôsobom ovládať alebo mať pod kontrolou. Takíto investori majú nereálne očakávania a neraz sa v spleti nekonečného množstva rozmanitých indikátorov pokúšajú získať  dokonalú istotu o smerovaní trhu, čo je samozrejme nereálne.
Môže sa tak stať, že hoci rozmýšľajú vysoko analyticky a abstraktne, vzhľadom na nemožnosť získať dokonalú istotu o smerovaní trhu zotrvávajú len v teoretickej rovine. Potom, keď sa už odhodlajú realizovať obchod, pri ľahšej korekcii trhu spanikária a vystúpia z pozície, aby sa následne utápali v ďalšom nekonečnom analyzovaní rôznych indikátorov.
Z dlhodobého hľadiska je takýto prístup neúnosný. Buď s obchodovaním prestanú, alebo v rámci obranného mechanizmu skĺznu do roviny, keď v rámci potvrdenia svojho názoru vyhľadávajú iba správy a komentáre, ktoré podporujú ich predpokladaný trhový vývoj. Tento problém vzniká pomerne často, pretože už len jedna nepravdivá časť „dôkazov“ dokáže narušiť iné, potvrdzujúce faktory.

Sila davu

Platí samozrejme aj opak. Obchodníci svoje investičné rozhodnutia nikdy nerealizujú izolovane ale v spolupráci s ostatnými účastníkmi trhu, pričom časť týchto účastníkov vytvára určité zoskupenie nazývané dav. Avšak vlastnosti jednotlivca sa zásadne odlišujú od vlastností davu. V dave nedochádza k súčtu a priemeru vlastností jeho účastníkov, ale k vytváraniu úplne nových kombinácii, a tým aj nových vlastností.
Keď obchodník podľahne tejto nástrahe, stratia sa jeho individuálne intelektové schopnosti, čím sa eliminuje aj možnosť byť lepší ako priemer. V súvislosti s davom majú totiž rozhodujúcu úlohu najmä city a pudové prvky, z čoho vyplýva, že rozum je zatlačený do úzadia. Rozumová úroveň davu je podstatne nižšia ako rozumová úroveň priemerného jednotlivca.
Prudké zmeny v myslení a citov davu, ktoré hrajú dominantnú úlohu, vedú k tomu, že investori sa bez rozmýšľania dokážu nadchnúť pre akékoľvek rozhodnutie, ktoré súvisí so správaním davu.
Tieto súvislostí obzvlášť vystupujú do popredia u ľudí, ktorí si myslia, že prostredníctvom finančných trhov môžu rýchlo a bezproblémovo zbohatnúť. V literatúre (skôr v motivačnej ako odbornej) koluje množstvo zavádzajúcich historiek o rýchlom zbohatnutí niektorých obchodníkov.
Tieto príbehy sa síce môžu zakladať na skutočnosti, ale sú podávané veľmi zjednodušujúcou formou, bez uvedenia všetkých faktov. Napríklad väčšina z nich, ešte pred tým než sa stali prostredníctvom investovania na akciových trhoch milionármi, niekoľkokrát skrachovali. Ľudský život je determinovaný časom a snaha rýchlo zbohatnúť je prirodzená, avšak bez rozvahy a dodržiavania obchodnej stratégie sa to podarí iba niekoľkým jedincom, pričom môžeme hovoriť skôr o šťastí ako o investičnom dôvtipe.

Špekulatívne bubliny

Iracionálne správanie investorov na trhoch dokazujú aj historicky zdokumentované špekulatívne bubliny. V týchto prípadoch trh rastie bez toho, aby sa k tomu našlo logické opodstatnenie. Kedy dochádza k nafukovaniu špekulatívnych bublín ťažko postrehnúť, pretože platí paradox, že čím viac dav nakupuje, tým ceny ešte viac rastú.
Ako príklad možno uviesť bublinu v rokoch 1995 až 2001, ktorá bola spojená s rozmachom internetu a novými technickými vymoženosťami globálnej informačnej siete. Ceny akcií internetových spoločností rástli enormnou rýchlosťou a mnoho podnikov hradilo svoje náklady prostredníctvom IPO a vstupu rizikového kapitálu. Americké mestá chceli prilákať nových investorov a stavali ďalšie kancelárie, avšak trh bol príliš vybičovaný.
Internetová ekonomika vzrástla v roku 1999 o 11 percent, zatiaľ čo celá ekonomika vykazovala tempo 4,2 percenta. Objemom tržieb dokonca predstihla aj automobilový priemysel a poisťovníctvo. Avšak aký bol prudký rast, taký bol prudký pokles. Od roka 1996 do marca 2001 vzrástol index NASDAQ vzrástol o 400 percent, aby v priebehu 18 mesiacov klesol na pôvodnú úroveň.

Uspieť a profitovať

Na záver možno konštatovať: Obraz budúcnosti si investor utvára na základe dostupného súboru informácií, ktorý nemôže byť nikdy kompletný, a teda ani stopercentne spoľahlivý. Ochota riskovať a nepodliehať psychologickým odchýlkam (emóciám), mu však umožnia, aby dokázal uspieť a profitovať na iracionálnej povahe finančných trhov.

Andrej Horváth

šéfredaktor periodika Capital Markets FINANCIAL NEWS

 

menuLevel = 1, menuRoute = finweb, menuAlias = finweb, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
14. november 2025 00:09