StoryEditor

Zasahovať proti platom bankárov je politický blud

25.09.2009, 09:35
Autor:
ČTKČTK
Nutnosť zasiahnuť proti bankárskym platom, ktoré údajne spôsobili finančnú katastrofu, je mimoriadne politický blud, ktorý verejnosti zámerne vnútili posadnutí politici. Napísal to v komentári denník Wall Street Journal (WSJE). Na snímke generálny riaditeľ americkej banky Goldman Sachs Lloyd Blankfein.

Rašej obmedziť nezodpovedné správanie

Namiesto toho by sa mali politici na summite G20 podľa denníka skôr zamýšľať, ako obmedziť vlastné pobádanie do nezodpovedného správania v podobe záruk proti krachom veľkých bánk, podpory lacných hypoték alebo garantovania vkladov.

Summit skupiny G20 v Pittsburghu zrejme podľa denníka utvrdí vo verejnosti predstavu, že platy v bankách boli finančnými zbraňami hromadného ničenia, ktoré vlani vyhodili trhy do vzduchu.

Z bludu uznaná pravda

Vo väčšine Európy sa z tohto bludu už stala oficiálne uznaná pravda a Nicolas Sarkozy s Angelou Merkelovou proti odmenám bankárov vedú pred summitom ťažkú kampaň. K nej sa pridala dokonca aj americká centrálna banka síce umierneným návrhom, ale takým, ktorý zakladá hrozivý precedens pre širšiu kontrolu miezd a cien.

Samotná predstava, že regulačné orgány dokážu lepšie motivovať banky než konkurenčný trh, je smiešna, ak to nedokážu ani vlády vo svojom sektore, píše WSJE. Pritom neexistujú žiadne dôkazy, že by motivácie vysokými prémiami viedli k úverovej mánii a nakoniec ku kríze.

Úverovým excesom neprepadli v USA len niektoré banky, ale takmer všetky. Tie, ktorým sa darilo lepšie, vyplácali vysoké prémie tiež, ale mali lepší systém kontroly rizík, pripomína denník. Lepšie na tom neboli ani banky, kde manažéri vlastnili veľké akciové podiely, takže mali silnú motiváciu, aby ich banka nepadla.

Na vine sú len politici

Ekonómovia tiež pripomínajú, že dnešnými toxickými aktívami, ktoré boli jadrom krízy, boli pred krízou výlučne hypotekárne cenné papiere hodnotené najvyššími ratingmi AAA a AA. Banky tým, že do svojich portfólií nakupovali aktíva považované vtedy regulačnými úradmi za vcelku bezpečné, obetovali vyššie výnosy z horšie hodnotených aktív. „To je ťažko správanie ľudí, ktorí vyhľadávajú krátkodobý zisk bez ohľadu na dlhodobé dôsledky, " píše denník s narážkou na časté slová politikov.

Oveľa dôležitejšie než odmeny bolo podľa denníka pre bankárov nabádanie do vydávania a kupovania dlhopisov, najmä hypotekárnych. Tieto motivácie však nevytvoril nikto iný než tí istí politici, ktorí z toho teraz chcú viniť platy bankárov. Bolo tu systémové riziko, ktoré vytvoril Fed ultranízkymi úrokovými sadzbami, ktoré subvencovali úvery dlhú časť tohto desaťročia.

Pozornosť obchádza problémy

Bol tu privilegovaný status, ktorý regulačné orgány ako Komisia pre cenné papiere USA a ďalšie poskytli ratingom hlavných ratingových agentúr. A boli tu pravidlá kapitálovej primeranosti, ktoré v portfóliách bánk zvýhodňovali hypotéky prevedené na cenné papiere pred tradičnými úvermi.

Banky totiž podľa medzinárodných „bazilejských" pravidiel mohli mať oproti bezpečným hypotekárnym papierom v rezervách omnoho menej kapitálu než oproti klasickým úverom. Ak by politici chceli skutočne účinné reformy, potom by mali riešiť práve tieto otázky, a nie od nich zámerne odvádzať pozornosť platmi bankárov, píše denník.

Veľkí neskrachujú

Úplne najväčším rizikom do budúcnosti je potom to, že politici považujú najväčšie finančné inštitúcie za „príliš veľké, aby skrachovali," upozorňuje WSJE. To je však omnoho väčšia motivácia do nadmerného rizikového správania bánk než akokoľvek vysoké prémie. Znamená to totiž, že bankárom zostanú zisky, zatiaľ čo daňoví poplatníci musia niesť riziká krachu.

Podľa denníka o tom dobre vedia aj sami bankári, čo vysvetľuje, prečo napríklad šéfovia Citigroup alebo Goldman Sachs v poslednom čase verbálnu reguláciu odmien podporili. Pre veľké banky sú totiž skutočnou zárukou ziskov subvencie, ktoré získavajú vyslovenými aj nevyslovenými vládnymi garanciami. „Ak títo bossovia kapitulujú pred politickou posadnutosťou vlády platmi, potom majú šancu, že im politici tieto subvencie ponechajú," píše denník.

Čierne diery verejných financií

Vládna podpora tiež viedla k tomu, že hypotekárne agentúry Freddie Max a Fannie Mae sú dnes čiernymi dierami na verejné peniaze. Vládne garancie zvyšovali dopyt po ich dlhopisoch a umožnili im aj napriek rôznym škandálom prakticky neobmezdený rast.

Investori si totiž boli istí, že vláda tieto agentúry nikdy nenechá padnúť. Keby politici chceli s platmi bankárov skutočne niečo konštruktívne robiť, mohli by normalizovať zisky bánk tým, že obmedzia ich subvencovanie vo forme regulácie, garancií vkladov a bariér vstupu do odvetvia. „To je však omnoho ťažšie než pranierovať prémie," uzatvára denník.

01 - Modified: 2003-08-17 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Skoré prepustenie rukojemníkov 02 - Modified: 2003-08-17 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Skončila sa kariéra Geoffa Hoona? 03 - Modified: 2003-08-17 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Paríž: možno až 5-tisíc obetí horúčav 04 - Modified: 2003-08-17 22:00:00 - Feat.: 0 - Title: Iracké ropovody terčom útokov
menuLevel = 1, menuRoute = finweb, menuAlias = finweb, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
01. júl 2022 15:46