"Masívne poskytovanie záchranných úverov nie je riešenie, ale naopak môže poukazovať na hlbšie problémy v ekonomike. Riešenie ekonomickej recesie nespočíva v uťahovaní opaskov a v bankových reformách", tvrdí Robert Skidelski, popredný americký ekonóm a profesor na Warwickovej univerzite v USA.

Vieme, že globálnu hospodársku krízu spustili americké banky, ktoré vo veľkom poskytovali hypotéky bez dostatočného zabezpečenia. Prasknutie hypotekárnej bubliny spôsobilo krachovanie bánk a následnú reťazovú reakciu, pretože veľké banky si navzájom držali riskantné pôžičky. Po páde bankového sektora sa markantne znížil počet poskytnutých úverov a ekonomiky sa postupne začali scvrkávať, na čo reagovali vlády jednotlivých krajín nalievaním záchranných peňazí do bánk aj samotných ekonomík, čím vytvorili dlhovú krízu a ekonomiky sa už nevedeli spamätať. Najmä Európa, ale aj o trochu zdravšia Amerika, sa ocitli v hlbokej depresii.

Treba zisťovať príčiny, potom riešiť dôsledky

Podľa Skidelskiho  určite nepomôže súčasná monetárna politika ani rôzne kontroverzné postupy v rámci nej, ale naopak, rozsiahle fiškálne stimuly sú tou správnou cestou, ako ozdraviť globálnu ekonomiku. "Napriek nekonečnému nalievaniu peňazí do komerčných bánk nie je možné, aby sa len vďaka tomu vrátili k svojmu predkrízovému trendu rastu. Centrálne banky nedokážu umelo obnoviť dôveru a táto cesta nie je správnym riešením na obnovu  bankového sektora," uviedol britský The Guardian.

Spolu s plánmi na záchranu ekonomiky sa však vynára ďalšia otázka, a to aký typ ekonomiky chceme dosiahnuť. Niektorí veria, že jediným problémom predkrízovej ekonomiky bolo nezodpovedné správanie bánk pri poskytovaní úverov a preto na vytvorenie fungujúcej ekonomiky podľa nich stačí reformovať bankový sektor. Treba sa na to však pozrieť zo širšej perspektívy  a snažiť sa nájsť dôvody, ktoré mohli riskantné správanie sa bánk spustiť. Je pravdepodobné, že ich nesprávne rozhodnutia boli len symptómom hlbších ekonomických problémov.

Investície do životného prostredia sú nutnosť

Skidelski sa prikláňa k teóriám Krugmana alebo Wolfa, pričom navrhuje zvýšiť objem fiškálneho deficitu, nie sa ho snažiť za každú cenu znížiť. Najefektívnejším spôsobom, ako zredukovať verejný a súkromný dlh v priebehu najbližších dvoch rokov, je podľa neho začať podporovať rast národného dôchodku.

Podľa Guardianu by investičné stimuly mali prúdiť najmä do vzdelania, zdravotníctva a ochrany životného prostredia. Práve v poslednej oblasti je veľký potenciál, pretože vysoké ceny energií sú momentálne veľkou brzdou pri obnove jednotlivých hospodárstiev. Nevyhnutné sú značné investície do výskumu a následne globálne zníženie dopytu po neobnoviteľných zdrojoch energie.

Znovunájdenie rovnováhy naštrbenej ekonomiky by sa ale nemalo opierať o ciele ako zvýšenie HDP, ale malo by sa sústrediť na dosiahnutie veličín ako blahobyt, prospech a vytvorenie zdravého prostredia nielen pre inštitúcie a bohatých, ale najmä pre bežných ľudí.