Vo včerajšej analýze sme naznačili, že centrálne banky spolu s jednotlivými vládami urobili „všetko potrebné“ pre zastabilizovanie bankového sektora. Tieto kroky boli prijaté pod „všeobecnou dogmou“, že bez zdravého bankového sektora by nemohli ekonomiky fungovať.
Bohužiaľ vo svete nekrytých peňazí, ktoré si jednotlivé vlády a centrálne banky dokážu vytlačiť podľa potreby sa táto dogma stáva príliš krutou realitou pre spotrebiteľov. Úverová kríza, ktorá mala položiť na kolená veľké finančné domy však položila na kolená iba daňových poplatníkov a spotrebiteľov. Prvých preto, že zo svojich odvedených daní musia financovať obnovu „zdecimovaného“ bankového systému, ktorý bol krok od samozničenia (na základe svojich rizikových operácii).
A spotrebiteľov v podobe „vymývania mozgov“, že práve na ich pleciach je postavená obnova ekonomiky, čo je podobná falošná dogma ako je kľúčová úloha bánk v ekonomike. Je pravda, že spotreba je základom stabilného ekonomického rastu, nie však spotreba za každú cenu podporovaná úverovými produktmi bánk.
Vlády zabudli na ľudí
Ak by nebolo krízy, tak vlády a centrálne banky by si ani nespomenuli, že existuje takmer vyhynutý ekonomický druh – spotrebiteľ. Kríza nastavila tvrdé zrkadlo ekonomickej realite, kde vládam chýbajú príjmy v podobe výrazného výpadku priamych a nepriamych daní.
Centrálne banky zasa tlačia na komerčné banky aby uvoľnili svoje úverové linky a natlačili peniaze do spotrebiteľov, výsledkom by malo byť naštartovanie ekonomického rastu. Finančné konzorcium v podobe spojenia vlád -centrálnych bánk – komerčných bánk, má za úlohu opätovne dostať spotrebiteľov do otrockého zväzku svojich úverov. Výsledok by mal priniesť enormné zisky pre komerčné banky, dostatok zdrojov pre fiškálne „diery“ vo vládnych rozpočtoch a nakoniec „úsmev“ centrálnej banky pri stabilnom ekonomickom raste.
Všetko v prospech bánk
Jednoducho povedané, všetko sa má vrátiť do starých koľají bez toho, aby táto finančná kríza priniesla nápravu finančného systému. Trhy sú zdeformované, ceny umelo udržiavané a všetko to opäť nahráva jedine finančným domom, ktoré majú nadbytok likvidity od centrálnych bánk. Načo by komerčné banky požičiavali úvery takmer „vyhynutému ekonomickému druhu“, kde pri súčasnom vývoji ekonomiky (hlavne trhu práce, vývoji cien nehnuteľností) vzniká riziko.
Tieto peniaze dokážu výraznejšie zhodnotiť na svojich umelo udržiavaných a vykreovaných trhoch. Ako ďalej z bludného kruhu, kde vlády fiškálnym i stimulmi podporujú „nelogickú“ spotrebu, centrálne banky pumpujú miliardy do medzibankového trhu a komerčné banky si vychutnávajú príchuť neobmedzených ziskov (ako inak sa dá vysvetliť nelogický rast akciových a komoditných trhov pri nefungujúcej ekonomike a spotrebe).
Finančné domy stoja mimo zákon
Spotrebitelia sú v pasci finančného systému, ktoré riadia peniaze bez charakteru a cti, kde každý sleduje iba výšku svojich ziskov. Kto má peniaze a poskytuje úvery má moc nad systémom a banky to za posledný rok od kolapsu Lehman Brothers jasne dokázali, svet riadia banky svojimi fiktívnymi peniazmi.
Reálne peniaze skončili zánikom zlatého štandardu, pretože dnešné peniaze sú bezcenné papiere, ktoré nemajú ani umeleckú hodnotu. Najlepšie tento vzťah vystihol výrok zakladateľa bankové klanu Matera Amschela Rotchilda „dajte mi kontrolu nad menovou politikou krajiny a nezaujímajú ma jej zákony“... Výrok, ktorý trafil klinec presne po hlave, to znamená, že banky stoja mimo zákon a právo, vytvorili si dokonalý štát v štáte, ktorý riadi celý systém.
Klam zmobilizuje spotrebiteľa
Vlády potrebujú príjmy, banky zisky, kto to zvládne jedine spotrebiteľ v dvojúlohe aj ako daňový poplatník. Je teda potrebné vytvoriť „dokonalý klam“ fungujúcej ekonomiky založenej na úveroch. Bohužiaľ banky a vlády sú vo svojich výdajoch „nenásytné“, čo vedie k vyšším nárokom na príjmy. Tento výhľad vytvára tlak na vysoké prírastky ekonomického rastu tlačené enormnou úverovou expanziou, všetko to končí nafúknutou bublinou. Keď bublina spľasne nevadí, zaplatí to daňový poplatník a spotrebiteľ. Dnešný vývoj tomu nasvedčuje, kolaps úverovej bubliny sa rieši fúkaním nového „úverové balónika“.
Vládnuť cez úvery
Dokonalý svet neexistuje, demokracia vo finančnom svete je cudzí pojem, kľúčom sa stáva úplne ovládnutie spotrebiteľa cez jeho úvery. Druhý americký prezident John Adams to vyjadril dokonale „existujú iba dve cesty ako si podmaniť národy – mečom alebo dlhom“ a banky si vybrali tú druhú cestu. Za necelé polstoročie sa bezcenné peniaze dostali na piedestál, kde sa stali modlou pre celý svet a na druhej strane predstavujú moc, ktorou si dokážu bank podmaniť jednotlivca, skupiny i celé národy. Peniaze predstavujú bezbrehú moc, práve kvôli svojej podstate a to je ich potreba pre fungovanie ekonomiky a krajín...
Umelá pomoc nepomôže
V tomto dokonalom klame centrálnych bánk a vlád, ktorého výsledkom je naplniť vrecká vyvoleným sa zmieta globálna ekonomika. Napriek všade sa objavujúcim pozitívnym signálom sú práve mocní tohto sveta neustále vystrašení z neistého výhľadu a budúcnosti. Oni najlepšie vedia ako sa im podarilo zastabilizovať voľný pád globálnej ekonomiky, bolo to na úkor umelo vytvorených programov a naliatia bezcenných papierov do ekonomík.
Reálne sa však ekonomika nedostáva ba cestu obnovy a potrvá dostatočne dlhú dobu jej konsolidácie, ktorá však musí byť založená na zdravom ekonomickom jadre a nie na vytlačených a naliatych papierikoch do ekonomiky. Centrálne banky nemôžu donekonečna s „vládnym požehnaním“ tlačiť peniaze a vlády nemôžu nahrádzať súkromnú spotrebu. Ekonomika si musí nájsť sama svoje dno, vzniká tu tak dilema, či je lepší prudký pád na dno alebo koordinované klesanie. Výsledok je rovnaký, ekonomika svoje dno dosiahne, pri druhom spôsobe však množstvo peňazí a nesystematických opatrení v obehu môže v budúcnosti narobiť ešte výraznejšie škody.
Výhľad zostáva neistý
Tajomná šifra peňazí o ich moci a potrebe, riadi menovú politiku centrálnych bánk. Včerajšia zápisnica augustového zasadnutia FEDu potvrdila politiku bez zmeny, program nákupu USD dlhopisov v objeme 300 mld. USD sa postupne ukončí koncom októbra. Program nákupu MBS (cenné papiere založené hypotékami) a agentúrneho dlh (Fredie Mac a Fannie Mae) bude pokračovať bez zmeny.
FED sa tak pripravuje na koniec roka kedy podobne ako minulý rok (december 2008 znížil sadzby na historické dno 0,00-0,25%) môže výrazne prekvapiť. Zápisnica naznačuje zlepšovanie ekonomickej situácie, ale výhľad ostáva naďalej neistý. Práve žiadna náznaky ochoty FEDu pristúpiť k stiahnutiu likvidity z trhu mala minimálny dopad na vývoj USD.
Trh čaká na pozitívne signály
Viaceré analýzy tak naznačujú, že kľúčové centrálne banky FED a ECB by mali pristúpiť k prípadnému navršovaniu sadzieb až v 2 resp. v 3Q 2009. Ticho včerajšej zápisnice FEDU tento krok naznačuje, dnešný komentár prezidenta ECB to môže potvrdiť (ak ponúkne septembrový dlhodobý refinančný tender za 1%). Ostatné centrálne banky sa buď môžu držať v pelotóne s kľúčovými menovými hráčmi (FED, ECB), alebo sa vydať na samostatný únik ako Bank of Israel. Najbližšie k prípadnému navršovaniu sadzieb má po včerajšom pozitívnom výsledku ekonomického rastu za 2Q Reserve Bank of Australia.
Trh sa dnes sústredí na ďalšie prívaly pozitívnych signálov obnovy ekonomiky v podobe ISM a PMI (indexy nákupných manažérov) sektora služieb v US a EU ekonomike. Oba by sa mali priblížiť úrovni 50-tich bodov, ktorá oddeľuje výhľad kontrakcie a expanzie ekonomiky. Pred zajtrajším vyvrcholením týždňa v podobe US pracovného trhu (Nonfarm Payrolls a US nezamestnanosti) bude mať dnes hlavné slovo rozhodnutie ECB o úrokových sadzbách.
Rozhodovanie o sadzbách bez sadzieb
Ďalšie rozhodnutie centrálnej banky by malo byť opäť v štýle o „sadzbách bez sadzieb“, ECB by mala ponechať kľúčové úrokové sadzby na dnešnom rokovaní bez zmeny. Kľúčom tak bude tlačová beseda prezidenta ECB Tricheta a jeho šifrovaný odkaz finančným trhom. Trhy budú sledovať nové projekcie ekonomického rastu Eurozóny od ECB (očakáva sa pozitívnejšia revízia), komentár k prípadnému bodu obratu EU ekonomiky a hlavne možnosť naznačenia podmienok septembrového refinančného tendra (1-ročný).
Výhľad budúceho smerovania úrokovej sadzby ECB bude založený na prípadnom potvrdení obratu ekonomiky a hlavne na úrokovej sadzbe septembrového refinančného tendra, ak ECB navŕši spread medzi septembrovým a júnovým (1% pri objeme 442 mld. EUR) refinančným tendrom bude to naznačovať ochotu ECB pristúpiť k navŕšeniu sadieb už v prvej polovici roka 2010. Ak Trichet ponechá cenu septembrovej likvidity na úrovni 1%, zmena sadzieb bude najskôr možná až v druhej polovici roka 2010.
EURUSD sa nachádza naďalej vo svojom silnom dlhodobom rastovom trende od marcových miním, pričom prípadné naznačenie sprísnenia menovej politiky ECB (bod obratu ekonomiky a navŕšenie spreadu pri refinančných operáciách) budú tlačiť na rezistenciu 1,4370/80 (kľúčová rezistencia na 1,4440/50). Prípadné ponechanie nezmenených podmienok ECB, negatívnejšie dáta ISM a PMI budú navršovať rizikovú averziu, čo prípadne s poklesom akciových trhov bude tlačiť na testovanie silnej suportného pásma 1,42/1,4150 EURUSD (jej prielom by narušil rastový trend od marcových miním).
Valér Demjan, CI KOMODITY