Z dostupných údajov takisto vyplýva, že spomedzi členov organizácie patríme k najrýchlejšie sa rozvíjajúcim ekonomikám v OECD. V budúcom roku by sa podľa prognóz organizácie malo Slovensko dostať s takmer šesťpercentným rastom na špicu OECD.
Vysoký rast HDP pomáha zmazávať rozdiely v životnej úrovni medzi Slovákmi a bohatým Západom. "Vďaka dynamickému rastu sa reálne približujeme k priemeru životnej úrovne bohatších krajín," povedal ekonóm Ľudovej banky Mário Blaščák. Potvrdzujú to aj štatistiky Eurostatu. V prepočte HDP na obyvateľa, ktorý sa najčastejšie používa na porovnávanie životnej úrovne medzi krajinami, dosahovalo Slovensko v roku 1996 iba 46 percent priemeru v EÚ. Na budúci rok by malo priemer európskej dvadsaťpäťky presiahnuť o desať percent.
Napriek vysokému rastu dobiehanie vyspelých krajín potrvá podľa ekonómov niekoľko desaťročí. Môže sa skrátiť nanajvýš o niekoľko rokov dôsledným využívaním európskych fondov, posilňovaním koruny a pokračovaním v reformách. "Pri priemernom ekonomickom raste tri percentá ročne na Slovensku a dve percentá v EÚ by sme mohli dobehnúť bohaté štáty únie za polstoročie," predpokladá ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál. Ak by Slovensko rástlo ročne o percento rýchlejšie, približovanie by sa skrátilo o desať rokov.
Ako sa môže dobiehanie ďalej skrátiť? "Investíciami, a to nie len v podobe nových fabrík, ale aj do ľudského kapitálu - vzdelania a kvalifikácie, čo umožňuje produkovať výrobky a služby s vysokou pridanou hodnotou," konštatuje ekonóm ČSOB Praha Petr Dufek. Dlhodobý pohľad vraví, že takéto investície určujú, ako sa bude vyvíjať ekonomika a životná úroveň.
To však nie je jediná cesta k úspechu. "Lepšie podmienky pre malé a stredné podnikanie napríklad umožnia nižšie odvody," doplnil ekonóm Poštovej banky. Popri tom rozvoj kapitálového trhu a rizikového kapitálu. "Skúsenosti z vyspelých ekonomík hovoria, že ak krajina má málo rizikového kapitálu, jej rast sa dlhodobo nezvyšuje," povedal Šmál. Zbytočné byrokratické obmedzenia pri zakladaní firiem a odklon od reforiem však môže podľa ekonómov dobiehanie spomaliť, prípadne až zastaviť.
| Ekonomický rast Slovenska a OECD | |||||||||
|
(medziročný rast HDP, v %) | |||||||||
|
3.Q 2003 |
4.Q 2003 |
1.Q 2004 |
2.Q 2004 |
3.Q 2004 |
4.Q 2004 |
1.Q 2005 |
2.Q 2005 |
3.Q 2005 | |
| Priemer OECD | 2 | 2,8 | 3,6 | 3,7 | 3,2 | 2,8 | 2,6 | 2,6 |
2,8* |
| Slovensko | 4,5 | 5,2 | 5,4 | 5,5 | 5,3 | 5,8 | 5,1 | 5,1 |
6,2* |
| Zdroj: Štatistický úrad SR, OECD | |||||||||