Slovenská ekonomika opäť šliapla na plynový pedál. Hrubý domáci produkt v druhom štvrťroku stúpol medziročne o 6,7 percenta, čo je o 0,3 bodu viac ako koncom marca 2006. Informoval o tom Štatistický úrad SR. Slovensko by sa tak mohlo opäť dostať na čelo stredoeurópskeho regiónu. Rozhodujúce však budú dnešné ekonomické štatistiky Česka, ktoré bude s nami zrejme súperiť o pozíciu lídra.
Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tak nechal svojmu nástupcovi ekonomiku v dobrej kondícii. Okrem vysokého rastu hospodárstva, totiž nezamestnanosť na konci jeho funkčného obdobia klesla na sedemročné minimum a zamestnanosť rástla najrýchlejšie od roku 1994. Skrotiť ceny sa však bývalému premiérovi nepodarilo.
Ľudia míňajú viac
Najväčším ťahúňom ekonomického rastu je stále spotreba domácností. Oproti predchádzajúcemu obdobiu však rástla miernejšie a k zvýšeniu HDP prispela menej.
Vývoz Slovenska sa v druhom štvrťroku zvýšil o 18,4 percenta a predbehol tak dovoz, ktorý pridal len o 15,1 percenta. Do vývozu ešte neprehovorili nové automobilky "Je v ňom však viditeľný nový model Volkswagenu," konštatuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
V druhom polroku by sa v HDP mali odraziť už aj nabiehajúce výroby nových fabrík. "Ako sa bude zvyšovať produkcia v automobilkách a klesať dovoz, bude hrať čistý export väčšiu úlohu," tvrdí analytička ČSOB Silvia Čechovičová.
To, že HDP už nebude ťahaný len domácou spotrebou, ale aj exportom, sa podľa analytika Tatra banky Róberta Pregu dalo očakávať. "Je to pozitívne, ale domáca spotreba je stále silná." Vysoká spotreba však podľa Pavla Baláža, riaditeľa sekcie národných účtov a cien Štatistického úradu, nespôsobuje prehriatie ekonomiky. "Potenciál ekonomiky sa zatiaľ nenaplnil," povedal Baláž s tým, že hospodárstvo má ešte priestor rásť.
Spotrebu ľudí podporovali najmä lacné úvery, zaťaženie domácností pôžičkami sa však v tomto roku kvôli rastu úrokov spomalilo. "Privátnu spotrebu ťahá aj rast reálnych miezd a lepšia situácia na trhu práce," dodáva Čechovičová.
Padali rekordy
Jar a začiatok leta lámali v tomto smere štatistické rekordy. Po siedmich rokoch klesla nezamestnanosť opäť pod 14 percent, pričom sa priblížila k roku 1994 na 13,5 percenta. Ruka v ruke rástla aj zamestnanosť, tiež na historických maximách, keďže jej rast bol najvyšší od roku 1994. V druhom štvrťroku pracovalo o 97,8 tisíca ľudí viac ako na jar minulého roka.
Analytici však nehovoria o žiadnych prekvapeniach. "Trend znižovania nezamestnanosti a rastu zamestnanosti je zreteľný už niekoľko rokov," hovorí hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian. Vďačíme za to hlavne prílevu zahraničného kapitálu, zlepšeniu Zákonníka práce, ktorý výrazne znížil motiváciu na čiernu prácu a ďalším reformám.
Pomáha práca v zahraničí
Baláž pozitívny vývoj vysvetľuje rastom ekonomiky, ktorá produkuje nové pracovné miesta, najviac v službách, obchode a potravinárskom priemysle. Na jeseň a v zime by mali mať vďaka investíciám väčšiu možnosť zamestnať sa aj ľudia zameraní na strojársky priemysel.
Najväčší problém má s obsadzovaním voľných pozícií Bratislava. "Až 40 percent zo všetkých voľných pracovných miest je v Bratislavskom kraji," hovorí riaditeľka odboru súborných analýz na Štatistickom úrade Mária Schwartzová. Najviac nezamestnaných sa pritom "zbavila" Nitra a jej okolie. Väčšina nepracujúcich, až 6,3 tisíca ľudí z Nitrianskeho kraja, si našlo prácu v zahraničí. "Na základe pokračujúceho silného rastu zamestnanosti meníme náš optimistický odhad na tento rok o 2,6 percenta (čo je 57-tisíc nových miest) na ešte optimistickejších 3,5 percenta (až 77-tisíc nových pracovných miest). Časť tohto nárastu je zamestnanosť mimo Slovenska (asi 35-tisíc miest)." tvrdí hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth.
Zarábalo sa viac
Zamestnaní Slováci si v priemere polepšili aj zväčšením objemu peňaženiek. Oproti druhému štvrťroku minulého roka si našli na výplatných páskach o vyše pol druha tisíca korún viac. Priemerný Slovák tak na jar zarobil 18 324 korún za mesiac. Reálna mzda (očistená o infláciu) za toto obdobie narástla o štyri percentá.
Podľa Kotiana je takýto rast pre ekonomiku dobrý: "Tento rok už nerastú reálne mzdy oveľa rýchlejšie ako produktivita práce." Produktivita práce bola 4,8 percenta. Zaujímavé je, že v predvolebnom období najviac rástli platy vo verejnej správe a obrane až o 13,6 percenta.
Ekonomika porastie aj ďalej
V najbližších štvrťrokoch by sa slovenská ekonomika mala prehupnúť k sedempercentnému rastu. "Sedmičkový" by mohol byť podľa analytikov už budúci kvartál. Naštartovať by postupne mali automobilky. "Spotreba zostane silná a bude stúpať váha čistého exportu," myslí si Róbert Prega z Tatra banky. Vysoký prírastok HDP očakáva aj Štatistický úrad. "Z dlhodobého hľadiska je tretí štvrťrok najmasívnejší, lebo tam vstupuje do hry poľnohospodárska produkcia a od tej závisí ďalší vývoj," tvrdí riaditeľ sekcie národných účtov a cien Pavol Baláž. Štvrtý kvartál však podľa neho ovplyvní správanie zahraničných firiem v niektorých odvetviach. Preto je Štatistický úrad opatrný a celoročný rast ekonomiky odhaduje na 6,5 percenta. Analytici však očakávajú rast základných úrokových sadzieb NBS.
Odhad ŠÚ na rok 2006 | |
Rast HDP | 6,50 % |
Miera nezamestnanosti | 13,90 % |
Rast zamestnanosti | 3,60 % |
Priemerná mzda | 18 750 Sk |
Miera inflácie |
4,5 (priemer) |