StoryEditor

Dane zatraktívnili aj prenájom budov

Napríklad pri nehnuteľnosti v hodnote sto miliónov korún ušetrí podnikateľ zrýchleným odpisovaním približne päť až šesť miliónov korún. Odstránenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností prinieslo ďalšie úspory a v tomto prípade podnikateľ ušetrí tri milióny korún.
Slováci ešte stále málo využívajú lízing na nákup nehnuteľností. "Lízingový trh nehnuteľností držia v súčasnosti na Slovensku hlavne zahraniční investori," mieni konateľ lízingovej spoločnosti Immorent Slovensko Peter Malík. Je to totiž klasický spôsob financovania budov, hál, fabrík či hotelov v západnej Európe, USA a ďalších tradičných trhových ekonomikách. Potvrdzuje to aj hovorkyňa VÚB banky Silvia Nosálová: "Našimi klientmi sú najmä noví zahraniční investori."

Ušetrených deväť miliónov
Slovákov však okrem nedôvery brzdili do tohto roku aj dane. "Doteraz neexistoval reálny motív lízovať nehnuteľnosti," hovorí riaditeľ oddelenia PR Tatra banky Roman Začka. Boom medzi slovenskými podnikateľmi by malo od januára spôsobiť hlavne zrušenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností. Hoci, podľa hovorcu rezortu financií Petra Papanka, nebolo motívom zrušenia tejto dane zatraktívnenie finančného prenájmu budov. Spolu s minuloročným skrátením odpisovania nehnuteľností z dvadsiatich na dvanásť rokov, však odborníci očakávajú možný boom lízovania najmä administratívnych budov.
Napríklad pri nehnuteľnosti v hodnote sto miliónov korún ušetrí podnikateľ zrýchleným odpisovaním približne päť až šesť miliónov korún. Odstránenie dane z prevodu a prechodu nehnuteľností prinieslo ďalšie úspory a v tomto prípade podnikateľ ušetrí tri milióny korún. Lízingové spoločnosti však naďalej očakávajú, že najčastejšími klientmi budú ešte zopár rokov hlavne firmy so zahraničnou účasťou. Spôsobuje to zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, daňová reforma a s tým spojený nárast zahraničných investícií. "Postupne však začínajú prejavovať záujem aj čisto slovenské spoločnosti," tvrdí Malík.
Začka pritom predpokladá, že o päť až desať rokov by sme mohli dosiahnuť úroveň krajín Európskej únie, kde na lízing nehnuteľností pripadá pätnásť percent z celého lízingového trhu. "Dnes sme ešte hlboko pod priemerom európskych krajín," mieni Malík.
Podľa Začku však XXX nebudú takouto cestou riešiť svoju bytovú otázku obyčajní ľudia. "Z pohľadu klienta zostanú stále atraktívne najmä hypotekárne a spotrebné úvery zabezpečené nehnuteľnosťou. Lízing im v tejto oblasti nemôže konkurovať," tvrdí Začka. Podľa neho preto výraznejšie zlacnenie hypoték či iných foriem financovania nehnuteľností vďaka lízingu nemôžeme očakávať.

Radšej mať, ako si prenajať
Potvrdzuje to aj prezident Národnej asociácie realitných kancelárií Ľubomír Kardoš: "Nové pravidlá realitný trh neovplyvnia a nebudú mať ani žiadny cenový dopad." Môže byť zaujímavý len pri veľkých investíciách nad sto miliónov korún, čo nie je prípad klasického trhu. Navyše - auto je plech a časom stráca hodnotu, kým nehnuteľnosť ju, práve naopak, nadobúda. Ľudia si podľa Kardoša radšej vezmú úver a budú mať nehnuteľnosť napísanú na seba. Skrátka, dajú prednosť vlastníctvu pred nájmom. Ako advokát sa na vec díva aj z iného uhlu: "Ako sa bude riešiť prípadné už viacročné splácanie nájomného, keď lízingová spoločnosť pôjde do konkurzu?"
"Lízing vo vzťahu k nehnuteľnostiam je neflexibilný produkt. Hodí sa len pre jednoúčelové nehnuteľnosti s jedným užívateľom," tvrdí predseda Predstavenstva HB Reavis Group Ivan Valent. Na rozdiel od Kardoša sa domnieva, že môže byť výhodný pre menšie a malé nehnuteľnosti, na ktoré zatiaľ investori nemali peniaze. Najviac sa podľa neho lízing osvedčí pri získaní predajní s rozlohou sto až dvesto štvorcových metrov, prípadne výrobných hál s nie príliš vysokou životnosťou, ktoré však treba rýchlo postaviť. "Využitie domu, napríklad administratívnej budovy, sa plánuje na minimálne 20 až 25 rokov. Zohľadňujú sa pritom iné faktory - dane nie sú až také dôležité," dodáva Valent.

Čo rozhýbe lízing nehnuteľností:
Zákon o dani z príjmov:
- doba odpisovania pri lízingu nehnuteľností - 12 rokov, ostatný finančný prenájom s právom kúpy prenajatej veci - 20 rokov

Zákon o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností:
- do 31. 12. 2003 - 6 %
- do 31. 12. 2004 - 3 %
- od 1. 1. 2005 - 0 %
Zlepšujúce sa podnikateľské prostredie, daňová reforma, investičný rozmach

Lízing nehnuteľností
  Nové zariadenia získané počas roka, Obstarávacia cena bez DPH (mil. SK) 
  r. 2004 r. 2003 r. 2002 r. 2001
Priemyslené budovy  237              60    21                    -     
Maloobchodné budovy, supermarkety... 823              52    5               1 227   
Úrady 284                3    0                      1   
Hotely, reštaurácie, rekreačné zariadenia 72              -      0                    -     
Verejné budovy  7              -      0                    -     
Ostatné typy budov 71                2    250                  177   
Spolu 1 503            118    275               1 405   
Zdroj: Asociácia leasingových spoločností SR
* Objem lízingu nehnuteľností za predchádzajúce roky uvádza Asociácia leasingových spoločností iba za svojich členov, pričom podľa zistení HN by celkový objem za minulý rok mohol byť 3 -4 mld. Sk
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
23. apríl 2024 13:35