Už dnes by malo v Bruseli padnúť rozhodnutie Rady Európskej únie o smernici týkajúcej sa pracovného času a nadčasov. Ministri práce a sociálnych vecí členských štátov včera hovorili najmä o tom, či by predĺženie maximálneho týždenného pracovného času na maximálne 65 hodín o nadčasy mali alebo nemali schvaľovať odbory.
Slovensko: Do pracovného času nezasahujte
Odmietavý postoj Slovenska k tomuto návrhu sa nezmenil ani nástupom novej ministerky práce Ivety Radičovej. Tá v Bruseli zastupuje de facto rovnaké stanovisko ako jej predchodca Ľudovít Kaník: Odbory nemajú zasahovať do nadčasovej politiky zamestnávateľom a ak áno, maximálne uzavretím vnútropodnikových dohôd tak, aby mali zamestnávatelia jasno, ako veľmi a v akých situáciách môžu svojich pracovníkov vyťažiť. "Zatiaľ sa však ministri definitívne nedohodli a je otázne, či vôbec úplná dohoda z týchto rokovaní vzíde," dodáva Peter Húska z tlačového odboru ministerstva práce.
Radičovej rezort sa zasadzuje za to, aby sa do pracovného trhu nezasahovalo limitmi a aby zostal flexibilný, čo môže motivovať aj príchod investorov do stredoeurópskeho priestoru.
Odbory, naopak návrh, smernice, podľa ktorej by mohli zasahovať do schvaľovania nadčasov, podporujú. Podľa Vladimíra Mojša z Konfederácie odborových zväzov by si Slovensko malo ponechať súčasný právny stav, teda maximálne 48 odpracovaných hodín týždenne vrátane nadčasov. "Ide nám o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ako aj o rodinné zázemia zamestnancov," tvrdí s tým, že aj odbory by boli ochotné pristúpiť na kompromis. Podobne ako Slovensko, Malta či Veľká Británia, by boli ochotné pristúpiť na to, aby boli špeciálne nadčasy riešené v kolektívnych zmluvách. Smernicu na druhej strane podporuje napríklad Česká republika.
Pracovití "Yankees"
Debata o pracovnom čase sa však nezačala na Slovensku, ale v USA. Zatiaľ čo ročný ekonomický rast tejto veľmoci je okolo štyroch percent, Európska únia v konkurencii s plus, mínus pol percentom pohorela. Aj pričinením sociálne orientovaných západných ekonomík si ľudia zvykli na nízke pracovné časy, čo sa podpisuje pod produktivitu, neporovnateľnú s USA. "V skutočnosti ide o ľudské priority, Američania omnoho viac ako Európania preferujú kariéru pred rodinným životom," myslí si analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Prikláňa sa skôr k názoru, že by sa do dĺžky pracovného času nemalo reštriktívne zasahovať. Ak aj, tak napríklad v kolektívnej zmluve tak, aby bolo jasné, koľko si zamestnanec v nadčase privyrobí.
Záver rokovaní Rady Európskej únie zatiaľ nebude záväzný. Podľa hovorkyne rady, Marie Pauly Marquesovej, by z nej mal vzísť definitívny text návrhu pre druhé čítanie v Európskom parlamente.