Biomasa - nevyužitý biznis

Pôdohospodári majú okrem európskej a štátnej podpory možnosť získať peniaze aj inak - predajom biomasy. Táto "energia slnka" sa totiž ukladá v rastlinách či dreve. A darí sa jej aj na pôde, ktorá sa na pestovanie plodín využiť nedá.
Dopyt po biomase na Slovensku rastie. Zaujímajú sa o ňu najmä teplárne a elektrárne. Na používanie biomasy tieto firmy motivuje aj systém tzv. emisných povoleniek, ktorý funguje od začiatku roka. Emisné povolenky energetikom umožňujú spaľovať fosílne palivá. Ak ich nevyužijú, stále ich môžu predať ďalej.
Využitie zelenej hmoty, či už na výrobu bioplynu, tepla, alebo bioliehu na pohon áut, považuje štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Ján Golian za veľkú príležitosť na renesanciu sektora. "Namiesto tejto perspektívnej príležitosti však roľníci v súčasnosti dali prednosť politickému zneužívaniu situácie," myslí si. Vláda samosprávam už pred rokom odporučila, aby na využitie biomasy vypracovali regionálne energetické koncepcie. Tie mali odovzdať na ministerstvo.
No rezort dostal od županov iba stručné vyjadrenia so spoločným menovateľom: "Záujem máme, ale peniaze na podporu nie." Ministerstvo hospodárstva totiž v rokoch 2002 až 2004 na podporu spracovania drevnej suroviny uvoľnilo iba 34 miliónov korún, čo HN potvrdila Dagmar Hlavatá z tlačového odboru. Reálna potreba peňazí na takéto projekty sa však pohybuje v stovkách miliónov korún.
Nevyužitý potenciál biomasy na Slovensku, ktorá by mohla slúžiť na výrobu tepla, je podľa ministerstva 38 petajoulov. Rovnakú energiu má v sebe miliarda kubíkov dnes najpoužívanejšieho kuriva - zemného plynu. Takéto množstvo tepla stačí na tretinu celonárodnej ročnej spotreby.
Ak by sa Slovensku podarilo nahradiť toto množstvo plynu biomasou, z hľadiska štátnej platobnej bilancie by sa získalo niekoľko miliárd korún. Podľa nižšej tarify totiž dnes miliarda kubíkov plynu stojí zhruba 12 miliárd korún. Od tejto úspory však treba odpočítať (zatiaľ nekalkulované) náklady na nákup, prepravu a spracovanie biomasy.