Hoci táto krajina plánuje zaviesť 12-percentnú daň z príjmu podnikateľov, ekonómovia tvrdia: Naša pozícia sa nezmení a bulharské dane by Slovensko ohroziť nemali. V prípade, že budú touto sadzbou zdaňovať aj dividendy, budeme mať podľa výkonného riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska Roberta Kičinu pozíciu ešte lepšiu. Slovensko totiž aj napriek pôvodným plánom premiéra Roberta Fica ponechá zrejme dividendy bez dane. Fico pritom už viackrát jasne potvrdil, že pre podnikateľov sa nebude meniť ani rovná sadzba dane.
Koľko budú firmy pôsobiace v Bulharsku platiť do štátneho rozpočtu, zatiaľ nie je sto percentne isté. Konečné rozhodnutie oznámi bulharský minister financií Plamen Orešarski do dvoch mesiacov.
Nejde len o dane
Šéf slovenského ministertsva financií Ján Počiatek nepredpokladá, že nám Bulhari zoberú investorov. Pripúšťa však, že nižšie dane zvýšia ich atraktivitu pre zahraničných investorov. "Podnikateľský priestor nie je len o daniach. Vplýva naň množstvo ďalších faktorov," tvrdí. Dôležitá pre firmy je podľa neho aj vyspelosť regiónu, mobilita pracovnej sily, infraštruktúra, vyvinutosť bankového sektora či kvalita bezpečnostných služieb. Okrem toho poukazuje na fakt, že "my sme teraz predsa len bližšie k Európe. Zo strednodobého pohľadu preto veľké riziko nevidím."
Rovnako veľa eur
Bulharsko vstúpi do únie pravdepodobne už prvého januára budúceho roka. Definitívny ortieľ by mala v novembri vyrieknuť Európska komisia, ktorá môže jeho členstvo oddialiť na rok 2008. Krajina má tiež ambíciu stať sa zároveň členom systému výmenných kurzov ERM II a vstúpiť do eurozóny v najkratšom možnom čase. Podľa guvernéra bulharskej centrálnej banky Ivana Iskrova budú schopní prijať euro už v druhej polovici roka 2009. Ako cieľový dátum si však Bulhari stanovili dátum 1. január 2010, keďže podľa Iskrova nie je pravdepodobné, že eurozóna sa rozšíri v priebehu roka.
Tieto pozitívne správy lákajú do krajiny zahraničných investorov. Tento rok by podľa bulharského rezortu financií mali pritiecť priame investície za 2,4 miliardy eur (zhruba 91 miliárd korún), čo je približne rovnaká suma, ako sa očakáva aj na Slovensku. Ani integrácia krajiny do európskych štruktúr by však nemala mať zásadnejší vplyv na Slovensko. "Nemyslím si, že by to odradilo investorov ísť k nám," konštatuje riaditeľ audítorskej spoločnosti Ernst & Young Peter Chrenko.
Maximálna sadzba dane z príjmov právnických osôb v EÚ (v %) | |
Česko |
24 |
Maďarsko |
38 |
Nemecko |
25 |
Poľsko |
19 |
Rakúsko |
25 |
Slovensko |
19 |
Slovinsko |
25 |
Bulharsko |
15 |
Rumunsko | 16 |
Zdroj: Ministerstvo zahraničných vecí ČR |