Ludvík Posolda, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov
Bude sa na stretnutí predsedov parlamentov hovoriť aj o tom, kedy dôjde k redukcii rozpočtu EÚ a na úkor toho bude vytvorený priestor na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia? Bude témou aj byrokracia, ktorú v podobe rôznych predpisov chrlí únia, kedy dôjde k obráteniu tohto procesu a k jej redukcii?
Pavol Paška, predseda NR SR. Finančná perspektíva rozpočtu EÚ nie je predmetom konferencie. No hlavnou témou v tejto súvislosti je spoločná poľnohospodárska politika, viac ako 60 percent spoločných zdrojov EÚ ide práve na vyrovnávanie platieb pre poľnohospodárov. Väčší problém je postavenie štátov, ktoré sú čistými platcami do spoločného rozpočtu a ich otázka, čo z toho vlastne majú. Tomu sa únia pravdepodobne nevyhne.
Ján Kubiš, minister zahraničných vecí SR. Musíme si vyjasniť čím skôr, kam pôjdeme v oblasti ústavnej zmluvy, aby sme sa následne mohli sústrediť na prípravu budúcej finančnej perspektívy. A malo by aj dôjsť k zníženiu administratívnej náročnosti európskych aktov
Štefan Bugár, podpredseda predstavenstva Slovak Telekom
Ako vidíte budúcnosť Európy, keď prípady mnohých problémov rieši EÚ ústupkami a kompromismi, a v mnohých praktických otázkach vedia v parlamente odsúhlasiť veľkou väčšinou veci v prospech obyvateľov Európy, ako napríklad roaming?
Pavol Paška. Konsenzus bol ako inštitút základným parametrom budovania európskeho projektu. No už ratifikácia ústavnej zmluvy bola prvým náznakom, že len na inštitúte konsenzu to už ďalej nemôže fungovať. Preto ide o to, ako definovať väčšinu. Aby každý rešpektoval, že existuje nejaký väčšinový názor. Sú veci, pri ktorých nikdy nedospejete k absolútnej zhode.
Ján Kubiš. MY sme veľmi radi, že pri zásadných veciach nás nemôžu prehlasovať. Ale keď sa dohodneme na nejakom cieli, nemala by nám to jedna krajina blokovať len preto, že jej to aktuálna politická situácia inak nedovolí. Ale z druhej strany je pre nás konsenzus veľmi dôležitou poistkou.
Bruno Čanády, riaditeľ odboru právneho a vymáhania pohľadávok Slovenskej záručnej a rozvojovej banky.
Aká by mala byť budúcnosť EÚ o 10 - 20 rokov z pohľadu jej ďalšieho rozširovania?
Ján Kubiš. Chceme, aby sa pásmo stability a bezpečnosti rozširovalo, je to v našom strategickom záujme. Dnes sa však na túto tému niektoré krajiny EÚ odmietajú baviť. My sme však tejto otázke veľmi otvorení.
Pavol Paška. Naša pozícia je veľmi jasná, rozširovanie ako proces musí pokračovať.
Tomáš Malatinský, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR
Aj Európska únia má však svoje civilizačné hranice.
Pavol Paška. Civilizačný stret je jeden z nástrojov, ktorý sa dá elegantne využiť na definíciu ohraničenia priestoru. Ale práve summit v Bratislave je aj o tom, že doteraz nebola taká vysoká účasť, od roku 1975 je najvyššia.
Ján Kubiš. Čo je to civilizačný? Ako zástupný termín sa používajú geografické hranice. Takýto prístup je výsostne statický, ktorý neberie do úvahy dynamický vývoj.
Gábor Zászlós, predseda Predstavenstva spoločnosti Trigránit
Aký máte názor na väčšiu podporu poznatkovej ekonomiky? Nebolo by vhodné vzhľadom na rozdiel v potrebe trhu práce a produkcii vysokých škôl uvažovať nad prehodnotením počtu vysokých škôl?
Pavol Paška. Poznatková ekonomika je jednou z priorít. Je tu však aj priorita zavedenia eura. V budúcoročnom štátnom rozpočte by malo pribudnúť len okolo 30 miliárd korún. To je limitovaná suma, budeme sa skôr opierať o európske zdroje. Počet vysokých škôl by mal riešiť aj návrh vysokoškolského zákona tak, aby školy mali svoju potrebnú kvalitu.