Ľudia, ktorí zarábajú viac ako necelých 50-tisíc korún mesačne, zaplatia zrejme budúci rok vyššie dane, ako platia dnes. Takzvaná milionárska daň začína mať na ministerstve financií už jasnejšie kontúry. Nadštandardne zarábajúci by mali z budúcoročných výplatných pások na dane obetovať o stovky korún navyše, najviac však prídu o 1 500 korún mesačne.
Až k nule
Podľa poradcu ministra financií Richarda Sulíka bolo najpriechodnejším degresívne znižovanie nezdaniteľného minima. Jeho čiastka je pritom v súčasnosti pre všetkých rovnaká -- 7 568 korún mesačne a budúci rok by mala stúpnuť na 7 967 korún. Tým, čo zarobia za mesiac viac než necelých 50-tisíc korún, sa však bude postupne znižovať, a tak budú platiť dane z vyššieho základu. "Na nulu by malo nezdaniteľné minimum klesnúť pri príjme okolo 62 500 korún mesačne," povedal Sulík. Od tejto hranice zárobku sa nezdaniteľné minimum zruší celkom.
Najlepšie zo zlého
Podľa ekonómov je znižovanie nezdaniteľnej položky najmenej bolestným spôsobom naplnenia vládnych priorít, keďže nezdaniteľné minimum bude klesať postupne podľa vzorca. "Je to optimálny spôsob, ako naplniť politickú objednávku," tvrdí analytik ING Bank Ján Tóth. Horšou alternatívou by podľa analytika bolo zavedenie viacerých pásiem. "Napríklad pri vianočnom dôchodku sa stanovili rôzne triedy, čo je veľmi nešťastný systém. Stačí mať o korunu vyšší dôchodok, aby dostali o pár stoviek korún menej," tvrdí Tóth. Systém, ktorý vybralo ministerstvo, podľa neho až tak nenaštrbí disciplínu platiť dane. "Aj keď je to stále horšie, ako nerobiť nič," dodáva. Exminister financií Ivan Mikloš považuje aj tento krok za zlé riešenie. "Zvyšuje progresivitu zdanenia, ktorá je už dnes pomerne výrazná. Svedčí o tom najlepšie fakt, že tretina ľudí, ktorí zarábajú viac, ako je priemerná mzda, napĺňajú z dvoch tretín príjmy z dane z príjmov fyzických osôb," povedal. Pripúšťa, že z technického hľadiska je to síce relatívne lepšie ako ďalšia sadzba, ale z hľadiska efektu je to rovnako trest za väčšiu aktivitu ľudí.
Miliarda obciam
Efekt zníženia nezdaniteľného minima by mal podľa Sulíka zvýšiť príjmy rozpočtu približne o miliardu korún ročne. Tie by mali obohatiť najmä rozpočty obcí, a tak by z nich vláda nemohla čerpať na svoje priority. "O zmene zákona sa zatiaľ neuvažuje," povedal hovorca rezortu Miroslav Šmál. Podľa neho nie je zavedenie systému degresívnej odpočítateľnej položky ešte definitívne. V hre sú aj ďalšie dve alternatívy. A to osobitná daňová sadzba pre nadštandardne zarábajúcich alebo zvýšenie rovnej dane z devätnástich na dvadsať percent tak pre fyzické, ako aj právnické osoby. S nastavením nového systému budú musieť súhlasiť aj koaliční partneri. Tí však zrejme nebudú mať problém. "Je to konzistentnejšie riešenie ako druhá sadzba, mohla by tu vzniknúť politická dohoda," tvrdí Sergej Kozlík z HZDS. Otázkou podľa neho môže byť ešte nastavenie základu nadštandardného príjmu. Návrh ministerstva financií sa zdá byť dobrý aj SNS. "V rámci filozofie sociálnej spravodlivosti tejto vlády máme povinnosť ako člen koalície podporiť takéto opatrenie a považujeme to za priechodnejšie a transparentnejšie, lebo rovná daň sa v princípe zachová a súčasne osoby s nadštandardnými príjmami budú participovať na istom sociálnom vyrovnávaní, respektíve prispievať na tých slabšie zarábajúcich," povedal poslanec SNS Rafael Rafaj.