V prípade, že vláda urobí všetky zmeny, ktoré plánuje, mohla by nakoniec získať peniaze na plnenie svojich sľubov. Ak premiér Robert Fico dá zelenú zmene daňovej reformy, hoci zatiaľ sa vyjadruje proti rušeniu niektorých výnimiek (napríklad daňových odpočítateľných položiek), mohlo by to štátnemu rozpočtu priniesť až desať miliárd korún.
Okolo štyroch miliárd korún totiž podľa prepočtov Inštitútu finančnej politiky má získať štátna kasa na tzv. milionárskej dani, zrušení darovania dvoch percent z dane z príjmu firiem pre neziskové organizácie a z ďalších zmien. Zvyšných šesť miliárd zase získa, ak sa podarí zmeniť pomer percent, ktoré plynú obciam a štátu z dane z príjmu fyzických osôb (v súčasnosti dostanú samosprávy 94 percent a štát šesť percent). V takom prípade bude potrebné na sľuby už "len" zvyšných osem miliárd korún.
Súhra vo vládnom orchestri
Podľa kompetentných vo Ficovej vláde sa chystanými opatreniami môže rozpočet zvýšiť aj o viac peňazí, než treba na sľuby. Poradca ministra financií Dušan Halgaš je presvedčený, že zefektívnením verejného sektora je reálne možné ušetriť desať až dvadsať miliárd korún. "Nehospodárnosť verejného sektora je skutočne obrovská. Keby bola dobrá súhra vo vládnom orchestri, do roka by optimalizácia mohla začať prinášať slušné efekty," konštatuje Halgaš.
Ak sa to podarí, zmeny by mali mať väčší efekt, ako už priniesla Štátna pokladnica. Už na budúci rok by takto mohol rozpočet "zarobiť" minimálne osem miliárd korún. Čiže presne tú sumu, ktorá by aj po všetkých daňových zmenách Ficovi chýbala na splnenie sľubov.
Podľa premiéra by ministerstvá mali na budúci rok viazať 15 až 20 percent svojich výdavkov. Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth je však presvedčený, že takto sa nedá reálne ušetriť. "Šetrenie bude iba v oddialení napríklad kapitálových výdavkov, ako je rekonštrukcia budov."
Tvrdí, že v skutočnosti to neznamená šetrenie, iba posunutie výdavkov do budúcnosti. Presne tak, ako to robila bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová v rokoch 1999 až 2000. "Slovensko má s tým zlé skúsenosti, lebo po dlhšom čase bude krajina podkapitalizovaná. Nie je to dlhodobo udržateľná forma šetrenia a len presun záväzkov na budúcnosť," myslí si Tóth.
21 miliárd nestačí
A čo si odborníci myslia o možnosti získať peniaze z verejného obstarávania? "Efektívnejšie verejné obstarávanie určite treba podporiť. Ale bol by som skeptický, či by malo ušetrenie z lepšieho verejného obstarávania taký veľký a okamžitý vplyv," reaguje Tóth na Ficove plány usporiť na verejnom obstarávaní (ten tvrdí, že je predražované až o 40 percent). Podľa podpredsedu Úradu pre verejné obstarávanie Rudolfa Kulmana sa na zákone o verejnom obstarávaní nedá už nič viac stransparentniť. "Ak je to však myslené tak, že by sa muselo objednávať iba cez verejnú súťaž, podpíšem sa všetkými desiatimi, že sa ušetrí."
Ekonómovia však neveria tomu, že Ficovi bude stačiť na splnenie všetkých sľubov iba 21 miliárd korún. Tóth je presvedčený, že táto suma mu môže postačiť na budúci rok. "Ďalšie sľuby by vyžadovali možno dvojnásobne viac." Exminister financií Ivan Mikloš hovorí o 50 až 100 miliardách.
Premiér chce nájsť v rozpočte 21 miliárd na:
- vianočný príspevok k dôchodkom
- pôžičky mladým
- 15-tisícový príspevok pri narodení prvého dieťaťa
- dorovnanie platieb poľnohospodárom
- zvýšenie zdravotného poistného za poistencov štátu
- zníženie DPH na lieky
Premiér chce ušetriť:
- viazaním 15 - 20 % percent výdavkov ministerstiev
- zefektívnením verejného obstarávania
Ministerstvo financií chce nájsť zdroje:
- v milionárskej dani
- zrušením asignácie 2 percent základu dane mimovládnym organizáciám u právnických osôb
- zrušením odpočtu 12-tisíc pri sporení na dôchodok
- v zrážkovej dani
- úpravou odvodov do druhého piliera dôchodkového zabezpečenia
- zjednotením paušálnych výdavkov pre remeselníkov na 40 percent
- šetrením v rezortoch
- zmenenou pomeru percent výťažku z dane z príjmu fyzických osôb