Rast Slovenska bol rekordný, prvenstvo však prebralo Poľsko

Podľa Štatistického úradu SR dosiahol hrubý domáci produkt, čiže celkový zárobok domácností, podnikov a štátu v prvom štvrťroku 190,5 miliardy korún a to v stálych cenách roku 1995. Medziročne sa tak zvýšil o päť a pol percenta, čo je najviac od roku 1998. Zamestnanosť však mierne klesla najmä pre prepúšťanie v štátnej správe a sezónne prerušenie niektorých prác. Korene rýchleho rastu siahajú podľa podpredsedu úradu Štefana Schila do ekonomických zmien, ktoré naštartovala vláda v roku 2000.

Ešte vyšší rast by mohol vyvolať tlak na ceny
Analytici zostali prekvapení, keď odhadovali rast od 4 do 4,6 percenta. "Ekonomika porazila odhady všetkých ekonómov," skonštatoval analytik Československej obchodnej banky Marek Gábriš. Hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth však varuje pred prípadným ďalším zrýchľovaním, ktoré by mohlo spôsobiť aj vyšší nárast cien. "Ukazuje sa, že môže vzniknúť nebezpečenstvo prehriatia ekonomiky, a to najmä v predvolebnom roku," upozornil ekonomický expert ING Bank. V zložitej pozícii sa preto ocitla Národná banka Slovenska. Očakávaný pokles inflácie v druhom polroku na jednej strane vytvára priestor na to, aby pokračovala v znižovaní úrokov, na druhej strane však stojí oživenie domáceho dopytu, v ktorom sa ešte neodrazili nižšie úrokové sadzby. "Optimistické čísla nabádajú k opatrnosti, pretože v ekonomike sa ešte nestihol prejaviť nedávny pokles úrokov o jedno percento," zdôraznil Gábriš.

Spotrebitelia a centrálna banka
Najväčším prekvapením prvých trhoch mesiacov je jednoznačne spotrebiteľský apetít domácností. Výdavky domácností sa zvýšili až o tri percentá. Pritom v závere minulého roka ľudia míňali menej, keď ich spotreba medziročne klesla o vyše dve percentá. "Tohtoročný rast spotreby domácností pravdepodobne ovplyvnilo aj dvojnásobné znižovanie úrokových sadzieb centrálnej banky zo septembra a decembra minulého roka," domnieva sa analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Zvýšenie spotrebiteľských výdavkov neprekvapilo Gábriša, podľa ktorého už veľa naznačovali obraty obchodníkov z prvých mesiacov roka. "Známky oživenia domáceho dopytu bolo možné sledovať už na výsledkoch maloobchodných tržieb," povedal Gábriš. Predpokladá, že NBS zníži do konca septembra základnú úrokovú sadzbu z dnešných päť na štyri percentá. Ak však centrálna banka bude i naďalej brániť posilňovaniu koruny, potom by úroky mohli klesnúť výraznejšie. "Stálo by za úvahu uvoľniť kurz koruny, čiže nebrániť jeho zhodnocovaniu a so znižovaním úrokov trochu počkať," domnieva sa Gábriš.

Rast exportu sa môže spomaliť
Prekvapením však nie je, že ťahúňom slovenského hospodárstva i naďalej zostáva zahraničný dopyt, ktorý sa medziročne zvýšil bezmála o 16 percent. "Priaznivý vývoj vonkajšieho dopytu súvisí s pozitívnymi očakávaniami ekonomického vývoja v krajinách hlavných obchodných partnerov Slovenska," vysvetľuje Blaščák. Podľa májového prieskumu nemeckého inštitútu IFO podnikatelia zo západnej Európy hodnotia teraz ekonomickú situáciu lepšie, ako pred niekoľkými mesiacmi. Vyhliadky na zvyšovanie dovozu do týchto krajín v nasledujúcich šiestich mesiacoch sa však mierne znížili, čo zrejme pocíti aj slovenská ekonomika. "Pozitívne saldo obchodnej bilancie Slovenska sa v nasledujúcom polroku mierne zhorší," predpokladá Blaščák.

Viac než o štyri percentá vzrástli investície podnikov a to vrátane zásob. Štát podľa štatistického úradu šetril, pričom spotreba verejnej správy klesla v prvom štvrťroku o vyše dve percentá. "Je veľmi potešujúce vidieť, že štát míňa menej," povedal Tóth.
Napriek nečakane vysokému ekonomickému rastu Slovensko stratilo pozíciu lídra medzi krajinami V4. Prvenstvo po úvodných mesiacoch roka patrí už Poľsku so skoro sedempercentným rastom HDP v prvom štvrťroku, ku ktorému prispeli vyššie výdavky podnikov a domácností.

Rast miezd sa odrazil aj v peňaženkách
Priemerná mzda slovenských zamestnancov bola v prvom štvrťroku 14 541 korún, čo je o 11,2 percenta viac, ako v rovnakom období vlani. Po roku však mzdy vzrástli aj reálne. Oproti prvým trom mesiacom sa zvýšili o 2,7 percenta. Dôvodov rastu je podľa analytikov viacero. Jedným z nich je vplyv daňovej reformy, keď sa podniky snažili presunúť vyplácanie minuloročných odmien až na tento rok. Ďalším sú zlepšovanie hospodárenia podnikov či vplyv odborov.
Najviac vzrástla mzda vo firmách s viac ako 20 zamestnancami, a to o 14,1 percenta na 16 888 korún. V menších podnikoch sa platy zvýšili o 9,4 percenta na 13 225 korún. Naopak, najmenší nárast súm na výplatných páskach mali zamestnanci v rozpočtových (8,4 percenta) a v príspevkových organizáciách (5,2 percenta).
Mesačná mzda v prvom štvrťroku klesla len v rybolove. Po zohľadnení inflácie majú menej ako v minulom roku aj zamestnanci hotelov a reštaurácií (o 5,9 percenta), v zdravotníctve a sociálnej pomoci (o 5 percent) a v školstve (o 1,1 percenta). Najrýchlejší rast miezd mali pracovníci z finančného sprostredkovania, ktorým platy reálne stúpli o 11,3 percenta. Títo zamestnanci patria tradične k najlepšie plateným na Slovensku. Vyšší ako priemer za celé hospodárstvo bol aj reálny prírastok platov v nehnuteľnostiach, vo výrobe a rozvode elektriny a vody, v doprave, na poštách a v telekomunikáciách. Najnižšie mzdy boli v rybolove a v ostatných spoločenských, sociálnych a osobných službách.
Vysoký rast reálnych miest prekvapil podľa analytika ČSOB Mareka Gábriša aj najväčších optimistov. "Zdá sa že reálne mzdy za celý rok by mohli byť pomerne slušné. Náš pôvodný odhad bol od -1 do +1 percenta a teraz je veľmi pravdepodobné, že to zostane v čiernych číslach," dodal.

Rast nezamestnanosti neprekvapil
Miera nezamestnanosti v prvom kvartáli podľa Výberového zisťovania pracovných síl ŠÚ SR predstavovala až 19,3 percenta. "Rast nezamestnanosti v prvom kvartáli je typický," uviedol Gábriš. Miera nezamestnanosti stúpla najmä pre sezónnosť niektorých prác, napríklad stavebníctva, ale aj pre prepúšťanie ľudí začiatkom roka.
Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny však priemerná miera evidovanej nezamestnanosti z disponibilného počtu predstavovala v tom istom období len 16,4 percenta. "Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl bola v minulosti dlhodobo nižšia ako miera evidovanej nezamestnanosti. Predpisy totiž umožňovali, aby ľudia, ktorí boli zamestnaní načierno, poberali aj podporu v nezamestnanosti," uviedol Barto. Po opatreniach ministerstva práce, záujem o evidovanie sa medzi nezamestnanými výrazne poklesol, čo podľa neho viedlo k tomu, že miera nezamestnanosti podľa údajov Štatistického úradu je vyššia než miera evidovanej nezamestnanosti.
Podľa Gábriša údaje Štatistického úradu sú vhodnejšie pre medzinárodné porovnávanie, keďže rôzne krajiny používajú rovnakú metodiku. "Pre naplánovanie finančných potrieb štátu slúžia práve čísla ústredia práce," dodal Gábriš.
Zastavil sa aj medziročný rast zamestnanosti a to po viac ako troch rokoch. V hospodárstve pracovalo 2,128 milióna osôb, pričom celkový počet pracujúcich bol oproti prvému štvrťroku vlaňajška nižší o 0,1 percenta. Zvýšil sa počet podnikateľov so zamestnancami o 18,6 percenta, podnikateľov bez zamestnancov o 15,4 percenta a vypomáhajúcich členov domácností o 27,3 percenta. Viac ako polovica z počtu zamestnaných osôb pracovala v službách, v priemysle bolo zamestnaných 29,4 percenta a v stavebníctve 9,2 percenta.

Reálny rast hrubého domáceho produktu krajín V4 v % - veľký obrázok