Dôchodcov počas nasledujúcich dekád pribudne, ľudí v produktívnom veku nie. Kým teraz na jedného dôchodcu robia šiesti pracovníci, po roku 2050 budú iba dvaja. Nebude mať kto financovať dôchodky a štát sa bude musieť viac zadlžovať.
Dôsledky? O niekoľko desaťročí môže na Slovensku vypuknúť finančná kríza vo verejných financiách, ktorá by mohla zruinovať celú ekonomiku.
Ako riešiť problém
Ekonómovia z ministerstva financií vidia záchranu v zodpovednej rozpočtovej politike vlády. "Treba pokračovať v znižovaní deficitu, najmä tým, že sa obmedzí rast výdavkov na penzie a v zdravotníctve," povedal hlavný ekonóm rezortu a riaditeľ Inštitútu finančnej politiky Ľudovít Ódor.
Odporúča vláde pokračovať v reformách zdravotníctva i dôchodkov. "Ide o to, aby nevznikol nadmerný dopyt po zdravotníckych službách a aby ľudia cítili, že zdravotníctvo nie je zadarmo a zbytočne nezneužívali systém," doplnil Ódor. Jednou z možností je zvýšiť finančnú spoluúčasť ľudí na financovaní zdravotníctva. V penziách ekonómovia navrhujú posunúť vek odchodu do dôchodku postupne až na 65 rokov, zmierniť valorizáciu dôchodkov. Takisto znížiť náklady priebežného systému na dôchodky a posilniť zodpovednosť ľudí za finančné zabezpečenie v starobe najmä prostredníctvom sporenia na penzie.
Politické riziko
"Znižovanie dlhu v kombinácii so zvyšovaním zásluhovosti v dôchodkovom systéme je veľmi dobrý spôsob, ako čeliť populačným krízam," reaguje na víziu ekonómov z rezortu financií hlavný analytik UniBanky Viliam Pätoprstý. Vízia je reálna, riziko vidí v politike. "Mnohí politici problém vo vysokých dlhoch nevidia."
Ekonóm Poštovej banky Miroslav Šmál si myslí, že cez verejné financie sa majú prednostne riešiť výkyvy v ekonomike, a nie populačná kríza. "Pri demografii by sa primárne mal riešiť problém klesajúcej pôrodnosti, teda zaoberať sa príčinou, a nie až odstraňovaním dôsledkov," zdôraznil.
Bez zmien v zdravotníctve a penziách stúpnu podľa rezortného inštitútu výdavky štátu skoro o desať percent HDP. Reformy môžu dosahy starnutia zmierniť, nezmažú ich však úplne. Stále zostanú náklady v rozsahu troch percent HDP. Ak si Slovensko nezačne popri nevyhnutných reformách šetriť na horšie časy, teda usilovať sa o prebytky štátneho rozpočtu a odkladať ich, hrozí podľa Ódora vážna finančná kríza alebo radikálne zvyšovanie daní. "Prípadne by sme museli ľuďom povedať, že pôjdu do dôchodku až v osemdesiatke," naznačuje Ódor vývoj, ktorý by mohol nastať, keď vlády nebudú šetriť.
Ideálny scenár
Slovenská ekonomika má na to, aby už po roku 2010 vlády míňali menej ako získajú z daní a iných príjmov, teda hospodárili s prebytkom v rozpočte. Tak by do roku 2025 mohli splatiť väčšinu z 500-miliardového dlhu štátu. "Ideálne by bolo, aby by dlh klesol na 10 až 15 percent HDP," doplnil Ódor. V tom období očakávajú analytici nástup populačnej krízy, ktorá vyvrcholí okolo roku 2050. Potom by sa vlády mohli znovu začať zadlžovať a bez väčších problémov by pokryli obrovské výdavky na penzie a zdravotnícke služby pre budúcich penzistov, a pritom by neprekročili strop EÚ na verejný dlh, teda 60 percent HDP.
| Podiel niektorých rozpočtových výdavkov na HDP | ||||
|
2004 |
2020 |
2055 |
Zmena 2055 – 2004 | |
| Penzie | ||||
| – bez reformy | 7,6 | 9 | 14,1 | 6,5 |
| –> len prvý pilier | 7,2 | 5,9 | 11 | 3,6 |
| – aj s 2. pilierom | 7,2 | 5,3 | 7,6 | 0,4 |
| – výpadok príjmov | 0 | 1,8 | 2,1 | 2,1 |
| Zdravotníctvo | ||||
| – bez reformy | 5 |
- |
9,05 | 4 |
| – s reformou | 4,7 | 5,1 | 6,2 | 1,5 |
| Školstvo | 3,9 | 3,6 | 3,6 | -0,3 |
| Rodinná politika | 0,6 | 0,4 | 0,4 | -0,2 |
| Nezamestnanosť | 0,2 | 0,1 | 0,1 | -0,1 |
| RAST VÝDAVKOV | |
| bez reformy |
9,9 |
| s reformou |
1,3 |
| RAST PRÍJMOV | |
| bez reformy |
0,0 |
| s reformou |
-2,1 |
| Zdroj: IFP | |