José Piňera: Na dôchodok treba veľa detí alebo peňazí

Čilský model financovania dôchodkov sporením si na osobných dôchodkových účtoch pracujúcich oslávil 1. mája tohto roku štvrťstoročnicu. Tento systém už prevzalo 25 ďalších štátov vrátane Slovenska. Počas návštevy Bratislavy odpovedal na otázky HN duchovný otec čilského dôchodkového systému a prezident Medzinárodného centra pre penzijné reformy José Piňera.
Aké sú základné princípy vašej reformy?
- Za podstatné považujem sporenie na dôchodok. To je podstatný rozdiel oproti Bismarckovmu modelu priebežného systému ešte z 19. storočia, ktorý počíta s neustálym populačným rastom. Ak krajina nechce mať alebo nemôže mať dosť detí, musí mať veľa peňazí. Preto je náš systém oveľa dôležitejší pre európske krajiny, kde demografické ukazovatele ukazujú pokles.
Jedným z cieľov dôchodkovej reformy bolo aj oživenie kapitálového trhu. Ten sa však na Slovensku zatiaľ výraznejšie neprebudil.
- Aj v Čile bol tento efekt postupný, peniaze sporiteľov vo fondoch sa museli najprv nahromadiť, potom sa mohol prejaviť ich pozitívny efekt na kapitálový trh. V Čile sme najprv naštartovali dôchodkovú reformu a potom cez privatizáciu štátom vlastnených podnikov sme rozbehli aj kapitálový trh. Teraz dôchodkové fondy vlastnia 20- až 40-percentné podiely v bývalých štátnych podnikoch.
Nemôže sa v budúcnosti stať - ak by sme prešli na fondový systém sporenia, že bude príliš veľa zdrojov na málo kapitálových príležitostí?
- Môžete investovať na celom svete, napríklad do bezpečných bondov v Číne či Indii. Myslím si, že tohto sa Slovensko báť nemusí. Je to skôr otázka pre Čínu, kde je potenciálnych sporiteľov omnoho viac ako na Slovensku.
Uplynulo už 25 rokov od reformy v Čile. Ako hodnotíte jej výsledky dnes?
- O dobrých výsledkoch reformy presvedčivo hovoria štyri jednoduché dôkazy. Po prvé, každý čílsky občan má svoj vlastný kapitál, ktorý mu zabezpečuje dôchodok a on môže pravidelne kontrolovať jeho výšku. Po druhé, predpoklad reálnych výnosov - očistených od inflácie - bol na začiatku reformy štyri percentá, ale po dvadsiatich piatich rokoch môžeme konštatovať, že výnosy v dôchodkových fondoch dosiahli až 10 percent reálneho zhodnotenia každý rok. Navyše tieto prostriedky sú bezpečne uložené, za 25 rokov nedošlo k žiadnym stratám vo fondoch v dôsledku sprenevery peňazí. Po tretie, reforma podporila aj čílsku ekonomiku, vytvorením vlastného kapitálového trhu a vznikom domácich investorov - penzijných fondov. Nakoniec, od spustenia reformy sa už vystriedalo päť rôznych vlád, od kresťanskodemokratických až po silne ľavicové, a každá z nich reformu podporila a zlepšovala, avšak bez akejkoľvek zmeny jej podstaty.
Ako hodnotíte ekonomickú a dôchodkovú reformu na Slovensku?
- Budúcnosť Slovenska vidím veľmi optimisticky. Váš hrubý domáci produkt každý rok rastie dobrým tempom. Tento rast je podľa posledných údajov takmer sedem percent. Pri takomto raste sa za desať rokov zdvojnásobí HDP krajiny. Rast HDP znamená aj viac peňazí na vzdelanie, zdravotníctvo, školstvo...
V prvom dôchodkovom pilieri je zaručená valorizácia dôchodkov. Ako je zhodnocovanie dôchodkov zaručené v druhom pilieri?
- Keď pracovník dovŕši dôchodkový vek, môže si za usporené peniaze kúpiť doživotnú penziu. V Čile vám musia ponúknuť celoživotné dávky valorizované infláciou. Naši dôchodcovia stále budú mať v prepočte na kúpnu silu rovnakú sumu prostriedkov. Nemusia sa báť, že nebudú mať čo jesť.
Pokiaľ viem, na Slovensku by to malo byť podobné. Valorizácia by sa mala odvíjať spolovice od inflácie a od rastu priemerných platov. Máte však ešte veľa času na úpravu legislatívy, kým prví ľudia z druhého piliera pôjdu do dôchodku.
Približne 20 až 30 percent Čiľanov však dostáva na dôchodku len sociálne dávky.
-V Čile je systém povinný len pre zamestnancov, a nie pre nezávislých - samostatne zárobkovo činných pracovníkov. Nie je to chyba sporenia na dôchodok, tak to bolo v roku 1981, keď sme reformu spustili, aj v dovtedajšom štátnom priebežnom dôchodkovom systéme. Pred 25 rokmi sme nemali technické mechanizmy, ako dokázať pokryť samostatne zárobkovo činné osoby dôchodkovým systémom. V súčasnosti však už tieto mechanizmy naša daňová správa má, a práve tento rok v Čile prebieha diskusia o tom, aby sa systém sporenia si na dôchodok stal povinným pre všetkých pracujúcich, nielen pre zamestnancov. Aj ja som zástancom tejto myšlienky.
Niektoré slovenské politické strany chcú druhý pilier po voľbách zdobrovoľniť. Aký je váš názor?
- Samozrejme, v dlhodobom horizonte by bolo najlepšie, aby si ľudia sporili dobrovoľne a o päťdesiat či sto rokov to, dúfam, tak bude fungovať. V súčasnosti však mnoho ľudí verí, že sa o nich musí postarať štát. Ak si nebudú sporiť, v čase, keď sú štátne priebežné dôchodkové systémy v celej Európe vo vážnej kríze, existuje veľmi veľké riziko, že v dôchodkovom veku skončia s nulou a štát sa o nich nedokáže postarať. Neverím, že je realistické začať s dobrovoľným sporením teraz, ale o pár desaťročí bude azda situácia iná.
Vašou základnou tézou je sporiť si na dôchodok. Čo majú však robiť ľudia, ktorí síce vstúpia do kapitalizačného dôchodkového piliera, ale nie sú schopní si sporiť, napríklad sú dlhodobo chorí?
- Treba spomenúť dve dôležité veci. V druhom pilieri existuje životná poistka. Ak sporiteľ zomrie, jeho pozostalí majú jeho penziu garantovanú. Vláda tiež garantuje každému minimálnu penziu, či už človek sporil rok, desať alebo dvadsať rokov. Verím, že som vytvoril systém so solidaritou k zraniteľným ľudom, ktorí ju potrebujú.
Máte možnosť overovať si dosahy vašich reforiem aj u tých, ktorých sa bezprostredne týkajú?
- Áno. Keď prídem do Čile, neuzatváram sa pred ľuďmi, diskutujem s nimi o dosahoch reformy na verejných priestranstvách, napríklad cestou v metre. Tak isto aj v 25 krajinách, v ktorých sa už moja reforma začala. Tam sa snažím vypýtať si od niektorého z pracovníkov výpis z jeho dôchodkového účtu. Toto ráno som získal výpis z účtu mladého človeka, ktorý si na Slovensku sporí v druhom pilieri od minulého roka. Na účte mal k 1. januáru vyše 36-tisíc korún, čo je takmer tisíc eur. A to je za jeden rok! Tento človek si bude sporiť a jeho peniaze budú pracovať ešte niekoľko desaťročí.