"Aj vzhľadom na predvolebné obdobie a na doterajšie predvolebné rozpočty je to dobrý rozpočet," konštatuje hlavný ekonóm ING Bank Ján Tóth. Podľa neho konečne nebude hroziť, že príde k uťahovaniu opaskov v povolebnom roku pre nadmerné míňanie peňazí. "Reálna mzda by mala aj v povolebnom roku rásť podobne ako v predvolebnom. To sa zatiaľ na Slovensku nestalo," dodáva Tóth. Aj hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Kotian konštatuje, že rozpočet voličov uspokojí. "Plní dva základné parametre. Verejné výdavky sú pod hranicou troch percent HDP, ale zároveň sa uspokojili požiadavky strán smerom k voličom."
Nesúhlas s výdavkami
A čo by ekonómovia ministrovi financií Ivanovi Miklošovi vytkli? Deficit verejných financií 2,9 percenta HDP je podľa nich málo ambiciózny. Keby sa vláda odhodlala viac znižovať verejné výdavky, mohol byť nižší o 0,2 až 0,3 percenta. Na dosiahnutie takéhoto deficitu by však koalícia musela prikročiť k radikálnym opatreniam. Podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Petra Gondu by sa mala napríklad zrušiť štátna prémia v stavebnom sporení.
Pred časom Mikloša kvôli málo ambicióznemu znižovaniu schodku verejných financií kritizovala aj Národná banka Slovenska. Podľa Mikloša je však nastavený deficit dobrý. "Nenarúša ani neohrozuje makroekonomickú stabilitu. To, že teoreticky by bolo dobré mať ešte menší deficit, je pravda. Na druhej strane, samozrejme, tvorba a schvaľovanie rozpočtu je politický proces," povedal vtedy pre HN Mikloš.
Na znižovanie deficitu pritom vláda nepoužije ani peniaze, s ktorými pôvodne nerátala. "Oproti návrhu vyberie ministerstvo financií takmer o štyri miliardy korún viac, ale väčšinu z nich - tri miliardy - nepoužije na rozumné výdavky ako je školstvo a vzdelávanie či na zníženie deficitu," konštatuje Tóth. Za najmarkantnejšie plytvanie peniazmi označil zvýšenie dotácií poľnohospodárom o 1,56 miliardy korún. "Ich ročné výdavky tak od roku 2003 stúpnu o neuveriteľných 70 percent," dodáva. Návrh štátneho rozpočtu je preto vo výdavkoch podľa Gondu značne expanzívny. Aj podľa guvernéra NBS Ivana Šramka by bolo vhodné využívať obdobia takéhoto dobrého ekonomického vývoja na väčšie úspory vo verejných financiách.
Bude euro v roku 2009?
Zavedenie eura verejné výdavky neohrozia. "Ak by však v roku 2007 došlo k spomaleniu rastu HDP alebo k zvyšovaniu verejných výdavkov, prípadne k uvoľneniu disponibilných verejných financií, mohlo by byť prijatie eura v pôvodnom termíne - v roku 2009 - ohrozené," myslí si Kotian.
| S akým vývojom ekonomiky počíta štátny rozpočet | ||||
| Mzdy, dôchody a spotreba (medziročná zmena v %) | ||||
|
2005 |
2006 |
2007 |
2008 | |
| Rast reálnych miezd | 5,2 | 3,9 | 3,7 | 3,7 |
| Rast reálnych dôchodkov | 3,5 | 4,5 | 2,9 | 2,2 |
| Spotreba domácností | 5,1 | 4,5 | 4,8 | 5,2 |
| Ďalšie ukazovatele | ||||
| Predpoklady rezortu financií |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
| HDP (bežné ceny v mld. Sk) | 1 429,8 | 1 531,4 | 1 648,2 | 1 767,7 |
| Tempo rastu HDP (stále ceny, v %) | 5,1 | 5,4 | 6,1 | 5,6 |
| Priemerná ročná miera inflácie (v %) | 2,8 | 2,5 | 2 | 2 |
| Produktivita práce (reálny rast, v %) | 3,3 | 4,4 | 5,3 | 4,7 |
| Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti (v %) | 11,9 | 11,6 | 11,4 | 11,1 |
| Zdroj: MF SR | ||||
| Koľko peňazí môžu získať rezorty z rozpočtu v budúcom roku | ||
| (v mld. Sk) |
2006 |
2005 |
| Ministerstvo práce | 49,1 | 48,2 |
| Ministerstvo školstva | 46,6 | 44,7 |
| Ministerstvo dopravy | 26,7 | 27,2 |
| Ministerstvo obrany | 28,3 | 25,6 |
| Ministerstvo zdravotníctva | 26,4 | 24,6 |
| Ministerstvo vnútra | 21,9 | 21 |
| Ministerstvo pôdohospodárstva | 19,7 | 19,5 |
| Ministerstvo výstavby | 9,8 | 9,6 |
| Ministerstvo financií | 8,2 | 8 |
| Ministerstvo hospodárstva | 7,8 | 7,6 |
| Ministerstvo spravodlivosti | 7,2 | 7,2 |
| Ministetrstvo životného prostredia | 6,7 | 5,1 |
| Ministerstvo kultúry | 4,1 | 3,8 |
| Ministerstvo zahraničných vecí | 3,7 | 3,4 |
| Zdroj: Návrh štátneho rozpočtu na rok 2006 | ||