Prítomnosť premiéra Roberta Fica na minulotýždňovom rokovaní tripartity o výške minimálnej mzdy zabrala. Zamestnávatelia s odborármi sa síce na ničom nedohodli, ministerstvo práce však poľavilo zo svojich nárokov. Podľa pôvodného návrhu rezortu aj odborárov sa mzda mala zvýšiť o 8,1 percenta na 319,50 eura. Teraz sa hovorí o štyroch percentách.
| Komentár HN |
| Len aby ticho nebolo Ekonomický život štátu sa každý rok nezaobíde bez niekoľkých už tradičných divadelných predstavení. Jedným z nich je napríklad zostavovanie štátneho rozpočtu, a s tým súvisiace tančeky napríklad okolo agrodotácií. |
"V piatok sme dostali od ministerstva podkladové materiály na minimálnu mzdu s tým, že jeden bol ten pôvodný a druhý počíta s rastom minimálnej mzdy o štyri percenta,“ povedal HN viceprezident Konfederácie odborových zväzov Vladimír Mojš.
O koľko si najmenej zarábajúci prilepšia v budúcom roku, by sa malo rozhodnúť zajtra na druhom rokovaní sociálnych partnerov s Ficom.
Samostatné rokovania
Rezort práce však podľa jeho hovorcu Michala Stušku žiadne podkladové materiály s dvoma alternatívami neposielal. "Žiadne dodatočné návrhy sme neposielali. Všetko sa rozhodne až na rokovaní.“
Odborári, ako aj zamestnávatelia, taktiež nevedia, s akými finálnymi variantmi zvýšenia minimálnej mzdy k premiérovi pôjdu. Podľa tajomníka Republikovej únie zamestnávateľov Martina Hoštáka sa o tom rozhodne až na ich dnešnom samostatnom rokovaní. Rovnako postupuje aj Konfederácia odborových zväzov. Ani jedna strana však jasne nepovedala, či sa so štvorpercentným rastom uspokojí. Zo svojich nárokov zatiaľ ustúpila len Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, ktorej prezident Tomáš Malatinský je ochotný prijať rast na úrovni tri až štyri percentá.
Rast miezd
Zvýšenie minimálneho platu o 8,1 percenta by bolo podľa zákona, ktorý hovorí, že rast na budúci rok sa odvíja od rastu priemernej mzdy v hospodárstve v predchádzajúcom roku. Na prvom rokovaní tripartity však zamestnávatelia rázne odmietli akékoľvek zvýšenie mzdy, keďže by to spôsobilo a prehĺbilo existenčné problémy viacerým firmám. Podľa prepočtov Republikovej únie zamestnávateľov by takýmto krokom bolo ohrozených 87-tisíc pracovných miest.
Pri stanovovaní samotnej výšky sa má okrem zákona prihliadať aj na makroekonomické ukazovatele, ako je vývoj produktivity práce na pracovnom trhu, vývoj podielu čistej minimálnej mzdy k podielu čistej priemernej mzdy najmenej za dva predchádzajúce dva kalendárne roky a iné. Podľa rezortnej štátnej tajomníčky Emílie Kršíkovej však tieto ukazovatele boli zahrnuté už pri pôvodnom návrhu.
Politická hra
Doteraz bolo zvyšovanie minimálnej mzdy problémové najmä pre živnostníkov. Až 90 percent z nej totiž platí odvody. Začiatkom budúceho roka to však už prestáva platiť, keďže minimálnym vymeriavacím základom bude 44,2 percenta z priemernej mzdy v hospodárstve. Podľa šéfa Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimíra Sirotka ide v tomto roku skôr o politickú hru, keďže za minimálnu mzdu by malo pracovať oficiálne okolo 7 500 ľudí.