Hospodárska kríza priniesla so sebou rekordne nízke úroky. Európska centrálna banka znížila základné sadzby na jedno percento, no napriek tomu na hypotéke nedostanete lacnejší úrok, než päť percent. "Rozdiel sadzby, za ktorú banky dokážu získať zdroje, a sadzbou, ktorú účtujú klientovi, musí pokryť náklady banky na všetkých jej úrovniach, riziko vzniku stratového úveru a vygenerovať na kapitál banky zisk," vysvetľuje Michal Jablonka zo stredoeurópskej investičnej banky Wood & Company. Úroky si tvorí každá banka podľa svojej politiky. No zároveň platí, že ju do veľkej miery ovplyvňuje naša schopnosť splácať dlh. Nestačí, aby sme ju preukázali tak, ako pred rokom. Dnes chcú banky viac.
Prirážky také, onaké
Úroková sadzba zahŕňa množstvo faktorov. Aktuálnu výšku euriboru -- teda sadzbu, za ktorú si požičiavajú banky navzájom, likvidnú prirážku -- teda náklady, ktoré má banka pri získavaní peňazí na poskytnutie úveru, rizikovú prirážku -- teda bankou ohodnotenú schopnosť klienta splácať úver a obchodnú maržu banky. "Dôležitosť niektorej zo zložiek môže byť ovplyvnená politikou banky alebo aktuálnym dianím na finančnom trhu," vysvetľuje Jana Šlachtičová z Hypocentra.
Jablonka dopĺňa, že výsledná úroková sadzba je ovplyvnená aj tým, aká je predpokladaná výška iných výnosov spojených s úverom. Má na mysli poplatky, ktoré klient zaplatí banke a jej možnosť získať ho pre ďalšie produkty a iné transakcie.
Čo ovplyvníme?
Klient má čiastočný vplyv na dve zložky jeho úroku. A to na hodnotenie jeho rizika a na lehotu fixácie úroku. "Aktuálna situácia môže pre veľmi rizikových klientov znamenať, že úver buď vôbec nedostanú, alebo len za cenu vysokej úrokovej sadzby, v ktorej je premietnutá vyššia riziková prirážka," povedala Šlachtičová. Zároveň klienti, ktorých dnes banka vyhodnotí ako veľmi rizikových, mohla ešte pred rokom považovať za primeraných. Nejde pritom o výšku príjmu. "Väčší dôraz sa kladie na stabilitu zamestnania, pracovnú oblasť, z ktorej príjem pochádza, a dĺžku pracovného pomeru," myslí si Šlachtičová.
Doba fixácie úroku je individuálna vec. Klient by mal zvážiť, či bude chcieť v budúcnosti predčasne splatiť úver, čo sa oplatí zväčša len pri zmene fixácie. Podľa Šlachtičovej sú v súčasnosti úrokové sadzby na hypotékach pre väčšinu klientov výhodné a stojí za uváženie ich dlhodobejšia fixácia. "Vo všeobecnosti platí, že pre nových klientov mnohé banky nastavia na prvé úrokové obdobie atraktívnejšie sadzby na ich prilákanie, s tým, že predpokladajú ich zvýšenie v neskoršom období," pridáva sa Jablonka.
Paradox krízy
Hoci sú rizikové prirážky v bankách momentálne vyššie ako pred krízou, celkovo sú úroky na hypotékach nižšie ako napríklad vlani. Dôvodom sú už spomínané rekordne nízke základné sadzby centrálnej banky. A hoci banky chcú od klienta silnejšie dôkazy, že úver splatí, paradoxne majú nižšie požiadavky na ich príjem. Podľa prepočtov Hypocentra by dnes dostal hypoúver na 50-tisíc eur aj ten žiadateľ, ktorý by mal čistý mesačný príjem 830 eur. Jeho úroková sadzba by bola 5,04 percenta. Vlani by mu takýto príjem nestačil, musel by v čistom zarábať skoro 930 eur a dostal by sadzbu 6,04 percenta. "Vyššia úroková sadzba má dosah priamo na výšku splátky a zvýšenie o jedno percento znamená automaticky aj zvýšený nárok na výšku príjmu," ozrejmila Šlachtičová. Dodala, že výpočty sú priemerné, v jednotlivých bankách sa rozdiely oproti vlaňajšku líšia.
Iný produkt, iný úrok
Najnižšie úroky sú na úveroch na bývanie. Sú totiž zabezpečené nehnuteľnosťou. Ide však len o relatívne lacnú záležitosť. Hypotéku splácame vyše 15 rokov, keď banke vrátime aj dvakrát viac, ako nám požičala.
Spotrebiteľské úvery, prečerpania účtov či kreditné karty sú, naopak, aj o desať percent drahšie než hypotéka. "Oproti hypotéke predstavuje napríklad kreditka nezabezpečený úver spojený s otvoreným záväzkom banky poskytnúť hotovosť vo vopred neznámom čase, a aj kvôli tomu je v prepočte na načerpanú sumu drahšia," poznamenal Jablonka.