StoryEditor

Vyvlastňovaniu by pomohli precedensy

09.03.2003, 23:00
Ústava SR podobne ako iné ústavy umožňuje vyvlastňovanie majetku. Hovorí niečo o podmienkach, kedy a ako k nemu môže dôjsť?
-- Áno, určuje štyri podmienky. Môže sa to stať len na základe zákona, vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu. Všetky tieto podmienky sa musia dodržať.
Upravujú slovenské zákony, čo je to verejný záujem?
-- Našťastie nie. Je to vec, ktorá je síce právne vyžadovanou podmienkou, ale naozaj sa nedá definovať. Je to vec posúdenia konkrétnej situácie. K otázke verejného záujmu sa vyjadroval Ústavný súd SR. Nestačí konštatovanie, že niečo je vo verejnom záujme. Treba ho identifikovať a presvedčiť, že skutočne ide o verejný záujem.
Môže byť verejným záujmom napríklad postavenie obchodného centra?
-- Určite.
Rozhoduje teda napríklad zvýšenie zamestnanosti?
-- Je to jeden z faktorov, ktoré by sa mali brať do úvahy. Všetko však treba preukázať.
Čo má urobiť občan, ktorému berú v rámci vyvlastnenia majetok a nesúhlasí s tým, ako bol definovaný verejný záujem?
-- Zostáva len súd a na dokazovanie toho, že to, čo sa má udiať, nie je vo verejnom záujme. Našli by sa rôzne situácie, keď na prvý pohľad bije do očí, že za verejným záujmom sa schováva záujem veľmi individuálny a osobný.
Podobne je to s primeranou cenou, ktorá sa v praxi zužuje na cenu podľa ešte socialistickej vyhlášky rezortu financií o oceňovaní nehnuteľností. Ide podľa vás vskutku o primeranú cenu?
-- Právnou podmienkou je primeraná náhrada. Nie je to teda iba o cene, ale aj o náhrade, napríklad pozemku iným pozemkom. Čo sa týka primeranosti, spravidla platí, že ide o vyjadrenie trhovej ceny v regióne, kde sa vyvlastňuje. Ale sú určité výnimky. Ochrana vlastníctva nie je problémom len SR alebo ústavy ktoréhokoľvek iného štátu. Je aj o protokole k Európskemu dohovoru o ľudských právach a slobodách.
Ako to súvisí?
-- Európsky súd v jednom z prípadov vyvlastňovacieho sporu, keď vyvlastňovaný namietal, že dostal neprimerane málo, vyslovil pravidlo, že za výnimočných okolností primeranosť náhrady nespočíva vo vyplatení trhovej ceny. Bol to prípad James proti Spojenému kráľovstvu, keď sa vyvlastňovalo v záujme hospodárskej reformy.
V SR sa však primeraná cena rovná vyhláškovej cene...
-- Tento problém tu skutočne existuje. Nie je to však problém jedinej vyhlášky, ale viacerých. Pochádzajú zo šesťdesiatych rokov. Kurz vtedajšej československej koruny bol celkom iný ako teraz a súkromné vlastníctvo bolo možno tolerované, ale určite nie podporované. To všetko sa premietlo do sadzieb, ktoré v týchto vyhláškach dodnes sú.
Jedna z občianskych iniciatív chcela presadiť aj prostredníctvom parlamentu zmenu. Boli návrhy, aj pripomienky. Zmeny sa však neudiali...
-- Dostal som na stôl takýto návrh. Žiadali však parlament o zrušenie týchto vyhlášok, čo nie je možné. Národná rada SR môže rušiť svoje predpisy a prijímať zákony. Nemôže vstupovať do podzákonných úprav. Osloviť mali to ministerstvo, ktoré tú-ktorú vyhlášku vydalo, a žiadať zmenu úpravy. Občianska iniciatíva zlyhala v tom, že oslovila orgán, ktorý jej nemohol pomôcť. O inom je otázka zákonnej úpravy vyvlastňovania. Nemyslím si, že problém vyvlastňovania by sa mal zužovať len na konkrétne sadzby v konkrétnej vyhláške. Je to o úpravách, ktoré by sa mali premietnuť do niektorých zákonov. Tam treba začať, pretože iba tak sa socializmus v poskytovaní náhrady pri vyvlastňovaní zlikviduje.
Prečo takáto aktivita neprichádza, keď je jednoznačné, že sa v SR vyvlastňuje podľa nespravodlivých pravidiel?
-- Možno to vysvetliť jedine faktickým stavom. Vyvlastňovanie z hľadiska kvality právnej úpravy je o jednom z mnohých problémov, ktoré v štáte sú. Národná rada sa venuje iným návrhom a zákonom v inom poradí naliehavosti a dôležitosti.
Jednoducho zhrnuté: vieme, že je to nespravodlivé, ale nestačili sme sa tomu venovať?
-- Aj tak sa to dá povedať.
Spomínali ste precedens z Veľkej Británie. Aj v SR sa nájde prípad, keď súd vo vyvlastňovaní rozhodol v prospech občanov. Išlo o nedostatočné preukázanie dohody. Tu sa však nepostupuje podľa precedensov...
-- Pre občanov je to o to ťažšie. Myslím si, že je neodôvodnené odmietať precedensy. Precedens totiž znamená, že jedna právna úprava, pokiaľ sa nezmení, sa v rovnakých podmienkach uplatňuje vždy rovnako. Aj Európsky súd pre ľudské práva rozhoduje na základe precedensov. Naše súdy odmietajú precedensy.
Prečo?
--Vychádza to z dvoch skutočností. Jednak by som povedal, že novohistoricky. Historicky to byť nemôže, veď v uhorskom práve bol precedens veľmi významným prameňom práva. Za socializmu sa vytvorila téza o tom, že vôľa ľudu nesmie byť obmedzovaná a na základe tohto argumentu sa precedensy odmietli. Bez precedensov má sudca voľnejšiu ruku v smere zohľadňovania mimoprávnych faktorov. Aj korupcia teda má svoj podiel na tom, že precedensy nie sú tým, čoho sa súdy držia. Podstatou precedensov je vytvorenie právnej istoty. Je to prvok, ktorý v zmysle radu rozhodnutí Ústavného súdu SR je súčasťou princípu právneho štátu. Pri náležitom nakladaní s ústavou by sme bez ďalšieho mali dospieť k tomu, že aj naše súdy by mali postupovať precedentným spôsobom.
Rozhodol Ústavný súd SR niekedy tak, že by sa priklonil na stranu občana, ktorý sa sťažuje, že mu bol vyvlastnený majetok za neprimeranú náhradu?
-- Ústavný súd SR rozhodoval vo veci vyvlastnenia, ale nie o sťažnostiach konkrétnych občanov. To by bola dosť zložitá a ojedinelá cesta, aby sa niečo podarilo, pretože na rozhodovania v týchto veciach sú príslušné všeobecné súdy. Rozhodoval však o otázkach súladu ústavy a vyvlastňovacích zákonov aj z hľadiska primeranosti náhrady.
Ako rozhodol?
-- Tých prípadov bolo viacero. Stalo sa aj to, že Ústavný súd zrušil príslušnú časť zákona. Ale boli, naopak, aj prípady, keď potvrdil, že posudzovaná právna úprava je v súlade s ústavou.
Považujete vy osobne súčasnú právnu úpravu vyvlastňovania v SR v praxi za spravodlivú?
-- Rozhodne si nemyslím, že by úprava vlastníckych vzťahov predovšetkým vo vzťahu k vyvlastňovaniu bola správna a že by mala zostať nedotknutá. Ak tento stav bude dlho zotrvávať v nezmenenej podobe, sám za seba sa pokúsim využiť poslaneckú iniciatívu na to, aby som predložil zmeny.
Čo znamená "veľmi dlho"?
Určite do konca tohto volebného obdobia by táto vec mala byť vyriešená.
Až?
-- Nie je to také jednoduché. Zákonov, na základe ktorých sa môže vyvlastňovať, nie je málo. Vyvlastňovanie je veľmi dôležité. Jednak ako problematický zásah do vlastníctva jednotlivca, na druhej strane, za určitých okolností sa odjakživa deje. Nemalo by sa stať to, že sa v snahe vyhovieť vlastníkom dostaneme do opačného extrému.
Neprispieva k odkladaniu tohto problému aj politická nevôľa riešiť to? Pre štát je výhodné vyvlastňovať za súčasných podmienok.
-- Je pravda, že režim vyvlastňovania, tak, ako vznikol za socializmu, bol postavený na výhode pre štát. Korekcie odvtedy boli nepatrné, také, aby to naďalej bolo výhodné pre štát.
Spomínali ste zmenu celého radu zákonov. Neexistuje iná, rýchlejšia možnosť? Súdy pri rozvodoch hodnotia aj nehnuteľný majetok na trhovom princípe. Umožňuje im to pomerne čerstvá vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR.
-- Je to o inom ministerstve a inej ochote vychádzať v ústrety právam občanov.
Je z právneho hľadiska priechodné zmeniť novelizáciou odkaz v stavebnom zákone na zastaranú vyhlášku Ministerstva financií SR o oceňovaní nehnuteľností?
-- Nie. Nebola by to novelizácia. Odkaz pod čiarou nie je text normatívneho charakteru. Môže tam byť čokoľvek, alebo nič. Problém vyvlastňovania sa nevyrieši tým, že sa pod čiarou zmení číslo predpisu, na ktorý sa poukazuje.
Zostáva teda predsa len minimálne zmeniť alebo zaviesť novú vyhlášku, podľa ktorej by sa oceňovalo?
-- Áno, presne tak.
25. máj 2022 12:26