Chrást pre HN: Platy ľudí, ktorí odídu, dostanú ostatní

Váš príjem za minulý rok bol takmer päť miliónov korún. Je to podľa vás v poriadku vo firme, ktorej viacerí zamestnanci s 30-ročnou praxou zarábali mesačne okolo 10-tisíc?
Myslím, že k tejto téme už bolo povedané všetko, a preto by som sa k nej nechcel podrobne vracať. Priemerná mzda našich zamestnancov je dnes 589 eur. Chcem však opäť zdôrazniť, že medializovaný príjem sa skladal z odmeny za predminulý rok, mzdy za minulý rok, plus odmien zo zisku, ktoré boli vyplatené v minulom roku. Týmto sa naakumulovala spomínaná suma.

Moja mesačná mzda je 2 300 eur. Rozhodne mi však nie je ľahostajná mzda a sociálna situácia poštárov. Za pôsobenia súčasného manažmentu sa podarilo zvýšiť priemernú mzdu prevádzkových zamestnancov a poštárov o 18,5 percenta. Je to, myslím, zatiaľ najrýchlejší rast vôbec. Pritom sme nerealizovali hromadné prepúšťanie, udržali sme aj rozmer zamestnanosti.

Opodstatnenosť výšky vášho platu spochybnil medzi prvými aj premiér Robert Fico.
V prvom rade, výšku platu si neurčujem sám, rozhoduje o nej ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Tá je daná na základe zmluvy. Platy manažmentu pošty sú pritom výrazne nižšie než za minulej vlády. Reakcia pána premiéra vzišla z medializovaných informácií, ktoré neboli úplne pravdivé. V majetkovom priznaní nebol môj plat, ale všetky príjmy, ktoré som mal v minulom roku, teda aj odmeny z predminulého roka. Neporovnávajme odmeny spred dvoch rokov so situáciou, ktorá je dnes.

Samozrejme, dnes sme v kríze a šetríme. Tento manažment ešte pred akoukoľvek medializáciou na môj podnet navrhol nevyplatenie tantiém a následne sme spolu s ministrom dohodli aj nevyplatenie odmien za minulý rok, ktoré vyplývali zo zmluvy.

Teraz ste prepúšťanie zastavili kvôli kríze. Nehrozí, že sa k tejto možnosti vrátite v budúcich rokoch?
Musíme predovšetkým hľadať vnútorné rezervy vo zvyšovaní efektivity. Priestor by som však nehľadal iba v prepúšťaní zamestnancov, skôr vo využití prirodzenej fluktuácie, ktorá nastáva najmä vo väčších mestách. Potom je nutné túto prácu prerozdeliť tak, aby to bolo čo najefektívnejšie. Miesta, ktoré máme neobsadené, chceme pokryť z vnútorných zdrojov, a to je aj príležitosť na reálne zvýšenie platov. Sme schopní veľkú časť mzdy ponechať na stredisku (z ktorého zamestnanec odíde - pozn. HN), a prerozdeliť ju medzi ľudí, ktorí tam zostanú. Ďalej v tomto období očakávame efekty investícií, ktoré sme urobili. Investovali sme do najmodernejších technológií, ktorých prínos sa v plnej miere ešte neprejavil. Všetky znamenajú úsporu času, ktorý môžu zamestnanci venovať zákazníkom.

Nebolo držanie zamestnanosti jedným z dôvodov poklesu vašich ziskov?
Samozrejme, to sú spojené nádoby. Ekonomika nepustí. Keď celkové osobné náklady tvoria 55 percent nákladov spoločnosti, keď počet zamestnancov sa znižuje iba na úrovni niekoľkých percent, je zrejmé, že to má jednoznačný dopad na hospodársky výsledok.

Aké boli ďalšie dôvody poklesu zisku a výnosov?
Výnosy klesli až tento rok, a to vplyvom viacerých faktorov. Jedným z nich bolo zavedenie eura. U nás sa to prejavilo prepadom výnosov z finančných služieb v prvých dvoch mesiacoch. Ľudia si šeky a mnohé finančné záležitosti vybavili v korunách ešte v decembri, a potom v januári a vo februári nastal výpadok. Ďalším vplyvom je hospodárska kríza, ktorá postihla finančné služby, reklamné zásielky, balíky či internetové obchody. Ďalšia časť poklesu výnosov je prechod časti doručovania listových zásielok do 50 gramov k alternatívnym operátorom v rámci takzvanej hybridnej pošty. Celkovo však pokles k polroku predstavuje len necelé dve percentá, čo je zďaleka najmenej v rámci Európskej únie. Ďalším dôvodom poklesu polročného zisku je aj zmena v systéme účtovania, kde aj po dohode s audítorom venujeme oveľa väčšiu pozornosť časovému rozlíšeniu nákladov. Mnohé náklady boli v minulosti účtované na konci roku. Tým, že sa teraz snažíme účtovníctvo priblížiť k stopercentne fungujúcej akciovej spoločnosti, aj manažment vyvíja systematický tlak na adekvátne časové rozlíšenie nákladov, adekvátne zaraďovanie majetku, čo, samozrejme, prinieslo zníženie polročného hospodárskeho výsledku.

Momentálne teda neprijímate nových ľudí?
Noví ľudia sú prijímaní len na výnimky, ktoré musí schváliť riaditeľka personálneho úseku.

Ako by sa mala vyvíjať zamestnanosť ďalej?
Mala by sa znižovať v rámci jedného - dvoch percent ročne, nie "skokovo“, ale postupnými krokmi pri využití prirodzenej obmeny ľudí. Určite nemáme v pláne hromadné prepúšťanie, ako dnes vidíme napríklad v britskej Royal Mail, v holandskej TNT, v Rakúsku či Česku. V tomto sa snažíme prísť s náhradným riešením, buď cez outsoucing, keď sa snažíme primäť súkromného partnera, aby prevzal aj našich zamestnancov (projekt odstúpenia poštových pobočiek súkromnému partnerovi - pozn. HN), alebo prirodzenou fluktuáciou.

V krajinách, ktoré ste menovali, je však liberalizácia omnoho ďalej ako u nás. V roku 2013 bude aj Slovenská pošta čeliť plnej konkurencii vo všetkých oblastiach. Je podľa vás možné s takouto sociálnou politikou prežiť na trhu?
Konkurencia už dnes vyvíja veľký tlak na ekonomiku firmy. Je na manažmente, aby našiel rozumný balans medzi sociálnou politikou a ekonomikou. Zatiaľ sa nám to darí, čo naznačujú aj hospodárske výsledky za prvý polrok. Napriek kríze a napriek tomu, že sme neuskutočnili žiadne prepúšťanie, sme ako jeden z mála európskych poštových podnikov v zisku. Ekonomické tlaky, ktoré spomínate, určite prídu a majú dva rozmery. Prvý v oblastiach, kde už teraz je plná konkurencia a kde súťažíme ako rovný s rovným, a druhý v oblastiach, kde my alebo ten, ktorý je nositeľom povinnosti univerzálnej služby, bude musieť túto službu zabezpečiť. (Slovenská pošta má dnes povinnosť doručovať zásielky aj do odľahlých oblastí, kde je to stratové - pozn. HN.) Čiže tlak tu bude a my sa s tým musíme vyrovnať.

Bude podľa vás možné udržať si túto sociálnu politiku aj po plnej liberalizácii poštového trhu?
To závisí od toho, do akej miery a ako bude financovaná univerzálna služba, teda bremeno, ktoré je rozhodujúce. Keď sa akcionár rozhodne, že preňho zisk spoločnosti nie je kľúčovým ukazovateľom výkonu a povie si, že mu stačí dosiahnuť symbolický zisk a prioritou je udržateľná zamestnanosť a primeraný rast miezd zamestnancov, to je rozhodnutie, ktoré sa ja ako manažér budem snažiť implementovať. Postupné odchody zamestnancov však nevidím nereálne. Bude tiež dôležité, či akcionár využije aj ďalšie možnosti nášho biznisu, napríklad v oblasti elektronizácie štátnej správy. Napríklad Česká pošta je v rámci projektu elektronizácie štátnej správy aj správcom dátovej siete, zaručených elektronických schránok či overovateľom elektronického podpisu... Veľmi úzko spolupracujeme s ministerstvami dopravy, pôšt a telekomunikácií aj financií a snažíme sa im ponúknuť tie služby, kde môžeme byť prirodzeným partnerom v rámci e-governmentu.

Aké sú možnosti financovania univerzálnej služby, a ku ktorej sa prikláňate vy?
Osobne ich vidím buď v priamych platbách (zo štátneho rozpočtu - pozn. HN) za výkony vo verejnom záujme, alebo prostredníctvom kompenzačného fondu. My sa prikláňame k možnosti kompenzačného fondu, do ktorého by prispievali všetci hráči na trhu. V prípade jeho nenaplnenia by však mal štát garantovať, že bude do fondu prispievať. Myslím si, že tento koncept by mal byť akceptovateľný Európskou komisiou aj alternatívnymi doručovateľmi.

Slovenská pošta chce odstúpiť vyše 600 svojich pobočiek súkromnému partnerovi. V akom štádiu je tento projekt?
Tento proces bol minulý piatok pozastavený. Ste prvý z médií, kto má túto informáciu. Nie však preto, že by sme ustúpili od konceptu transformácie pôšt. Máme nevyjasnený odborný postup s Poštovým regulačným úradom, čo by v budúcnosti mohlo ohroziť výsledky verejnej súťaže.

Poštový regulačný úrad má pocit, že musí odsúhlasiť vopred celú transformáciu aj s konkrétnymi údajmi, ktoré však vzídu až z verejnej súťaže. A preto úradu nemôžeme poskytnúť napríklad údaje o tom, kto bude prevádzkovateľom, aká presná bude odmena za poskytovanie poštových služieb, či bude poštové služby prevádzkovať v našich priestoroch, alebo si ich presunie napríklad o 50 metrov ďalej do predajne potravín. Toto všetko totiž bude závisieť od víťaza súťaže. Podľa nás je dostatočné, keď budeme žiadať o schválenie pre každú poštu zvlášť tak, ako budú preberané partnerom, ktorý vzíde z tohto výberového konania.

Čiže ste súťaž zrušili na podnet regulačného úradu?
Nie na podnet regulačného úradu, ale preto, lebo sme nedostali jednoznačné stanovisko, či v súťaži môžeme pokračovať. My sme skutočne chceli byť až extra transparentní, preto sme zvolili metódu verejnej súťaže. Pošta partner alebo franchising pôšt existuje vo všetkých európskych krajinách a my sme zatiaľ niekde na spodku rebríčka podľa počtu transformovaných pôšt. A v žiadnej krajine sa to podľa môjho vedomia nerobilo verejným obstarávaním. Náš záujem bol, aby partner prebral 600 pôšt. Vieme, že to v zahraničí funguje v rámci siete potravín, menších marketov na dedinách alebo v rámci siete benzínových čerpadiel najmä v severských krajinách, kde je omnoho lepšie vybavenie motorovými vozidlami. Obvyklý je aj model prevádzkovania pôšt napríklad v spolupráci s bankou, či už v Holandsku, alebo v Nemecku. To sú koncepty, ktoré by sme aj my chceli uplatniť.

Dokedy chcete tento spor vyriešiť?
Rozhodne nejde o spor, skôr o vyjasňovanie stanovísk. Robíme všetko pre to, aby sa to vyriešilo v priebehu niekoľkých týždňov.

Manažéri významných obchodných reťazcov po vyhlásení súťaže tvrdili, že na Slovensku neexistuje subjekt, ktorý by dokázal podmienky tendra plniť a byť pritom ziskový. Boli teda ponuky firiem do tendra záväzné?
Keby išlo o ziskový segment poskytovania služieb, tak by Slovenská pošta nehľadala partnera. Súťaž sme zrušili ešte pred podaním ponúk. Takže ich nemáme. Myslím si však, že do súťaže sa prihlásili firmy, ktoré vidia v poskytovaní poštových a svojich služieb istý synergický efekt. Inak by sa nehlásili. Prihlásila sa obchodná sieť, bankový dom, dokonca aj konkurenčné spoločnosti, pri ktorých to však vnímame skôr ako záujem získať informácie.

Čo to potom znamená, že sa firmy prihlásili do súťaže?
Znamená to, že písomne požiadali o vydanie podkladov na súťaž. Potom mala prísť druhá fáza, ktorou je odovzdávanie ponúk. Pre nás by sa záväzným stalo až odovzdanie ponuky.

Čiže záväznú ponuku nemáte ani jednu...
Nie, nemáme.

Jedným z dôvodov, prečo sa hovorilo o vašom odvolaní, bola inzercia na internetové fórum Poštafórum, kde ste mali aj vysvetľovať okolnosti súvisiace s vaším platom. Aké mala pošta s touto inzerciou nakoniec náklady?
Žiadne. Toto bola samostatná akcia agentúry, a keďže kampaň nebola odsúhlasená, my sme tieto náklady nemali ambíciu preplatiť. Mimochodom, Poštafórum vôbec neslúži na to, aby som vysvetľoval výšku svojich príjmov. Je to nástroj na komunikáciu so zákazníkmi o našich službách a ich pripomienkach.

Na poste šéfa pošty ste ako spoločný nominant Smeru-SD a SNS. Pociťujete ich vplyv?
Som manažérom, ktorého história je de facto spojená so súkromným sektorom, pred svojím príchodom som pracoval najmä v bankách, a nikdy som nebol politicky aktívny. Mojou úlohou v tejto spoločnosti je transformovať ju. Politickými vzťahmi medzi vládnymi stranami sa snažím zaoberať čo najmenej. Hlavným akcionárom Slovenskej pošty je ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a s pánom ministrom Vážnym mám veľmi korektný profesionálny vzťah.

Mohli by ste povedať príklad situácie, keď ste chceli o niečom rozhodnúť a na základe odporúčania ľudí, ktorí vás nominovali do vašej pozície, sa toto rozhodnutie zmenilo?
To vnímam najmä v akcionárskej rovine. Samozrejme, treba brať nejakým spôsobom ohľad aj na hospodársku situáciu. Napríklad sme sa pridali k memorandu o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy, kde sme z pôvodného plánu prepustiť 500 zamestnancov pristúpili k tomu, že nebudeme realizovať počas krízy žiadne hromadné prepúšťanie. To je rozhodnutie, ktoré by aj manažér v súkromnej firme urobil po konzultácii s akcionárom. Je však otázkou, aké by mal ten súkromný akcionár sociálne cítenie.

V minulosti sa hovorilo o vašom vzťahu s Jurajom Hatvanym, ktorý je v dozornej rade pošty. Tá vám mala schváliť odmeny za minulý rok. Nebolo to aj kvôli tomu, že máte s pánom Hatvanym priateľský vzťah?
Rád by som toto už definitívne uviedol na pravú mieru. Odmeny schvaľuje akcionár, čiže ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií a dozorná rada v tomto nemá žiadnu rozhodovaciu právomoc. S pánom Hatvanym sa poznám profesionálne aj po ľudskej stránke. Poznal som ho ešte predtým, ako nastúpil do tejto funkcie, a predtým, ako som ja nastúpil do svojej.