Úvahy o zvýšení eurovalu vyvolali najmä problémy zadlženého Španielska a Portugalska. Práve tie majú po Grécku a Írsku k žiadosti o pomoc vo forme úverových garancií najbližšie. Dôvody sú vo všetkých štyroch prípadoch identické - narastajúce vládne dlhy a ich čoraz drahšie financovanie. Obe južanské krajiny už síce podnikli šetriace opatrenia, to však podľa ekonómov nemusí stačiť. K eurovalu ich totiž tlačia finančné trhy. "V súčasnosti už nie je ani tak na vlastnom slobodnom rozhodnutí Portugalska a Španielska, či o pomoc požiadajú,“ myslí si analytička Next Finance Markéta Šichtařová.
V hre sú stovky miliárd eur
Ak by o pomoc žiadalo Portugalsko, podľa analytika Trim Broker Valéra Demjana by potrebovalo asi do výšky 150 miliárd eur. To je zhruba suma, ktorú krajiny eurozóny požičali Grécku.
Ešte hlbšie by do záchranného fondu načrelo Španielsko. To by na preklenutie ťažkostí potrebovalo podľa Demjana najviac 400 miliárd eur. Dobrou správou však je, že zvýšený euroval by stačil na dlhy oboch krajín. Celkovo by v ňom malo byť k dispozícii až 750 miliárd.
Pomoc nie je zadarmo
Vylúčené nie je ani to, že sa južania nakoniec pomoci vyhnú. Obom krajinám sa totiž po Novom roku podarilo požičať si peniaze lacnejšie než koncom vlaňajška.
Dôvodom však bolo práve to, že lídri eurozóny v tom čase prejavili odhodlanie spoločnú menu brániť. Navyše, aj súčasné úroky, za ktoré si Španieli a Portugalci požičiavajú, sú vysoké. "Ak vydržia tlak prvú polovicu roka, je potenciál, že sa vyhnú potrebe finančnej pomoci z eurovalu,“ odhadol Demjan.
Ďalšou úlohou pre vlády problémových krajín môžu byť nepopulárne škrty, ktoré muselo robiť napríklad aj Grécko. "Tie môžu viesť k otrasom na domácej politickej scéne,“ upozornil analytik Volksbank Vladimír Vaňo.
Portugalci aj Španieli už podľa Demjana pristúpili k výrazným škrtom vo výdavkoch, v oboch krajinách sa napríklad zdvihla daň z pridanej hodnoty. Madrid sa odhodlal aj k dôchodkovej reforme, v rámci nej sa má posunúť vek odchodu do penzie. Opatrenie vyvolalo nespokojnosť obyvateľov, ktorí proti nemu protestovali v uliciach.
Portugalci ako Gréci, Španieli podobní Írom
Práve úspory sú však podľa analytikov cestou, ako sa južanské krajiny môžu z tejto krízy vymaniť. Neúmerné výdavky v kombinácii s hospodárskou krízou ich totiž do tejto situácie dostali, hovorí analytička Šichtařová.
Cesta Portugalska do finančných ťažkostí bola pritom od španielskeho suseda odlišná. Španieli doplatili podobne ako Íri najmä na recesiu realitného sektora. Kríza poslala Španielsko na špicu nezamestnanosti v únii, bez práce zostala pätina obyvateľstva. Vláde sa tak zvýšili výdavky na podporu ľudí bez práce, čo prispelo k prehĺbeniu diery vo verejných financiách.
Problémom Portugalcov bolo zase nezodpovedné hospodárenie vlády. "Portugalský problém je mierne podobný gréckemu,“ povedal analytik Demjan.