Kvalita pitnej vody pre 800-tisíc ľudí z Bratislavy a okolia je vážne ohrozená. Paradoxne, v pozadí tohto problému stojí snaha Rakúšanov o úpravu a skrášlenie svojej časti Dunaja. V rámci takzvaného úpravného projektu Dunaja odstraňujú napríklad opevnenia brehu rieky a obnovujú dunajské ramená, čím chcú oživiť prírodu. Tým sa však do vody uvoľňuje množstvo kalu a špiny. A ten pláva na Slovensko. Zatiaľ znečisťuje "iba" Dunaj, no časom sa nečistoty môžu dostať až do studní s pitnou vodou.
Kvalitu pitnej vody sleduje Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá robí pravidelne jej rozbory. Zatiaľ je štandardná, ale riziko, že sa zhorší, je podľa vodárov reálne. Že by nečistota už presakovala do studní, ešte stále nezistili. "Zanášanie dna Dunaja a zdrže Hrušov (pod Bratislavou) je však už evidentné," povedal HN hovorca spoločnosti Zenon Mikle.
Bratislava vždy mala a zatiaľ má jednu z najkvalitnejších pitných vôd v strednej Európe. Ak ministerstvo životného prostredia nezačne konať, môže sa to čoskoro zmeniť. Rakúska strana síce dvakrát pozývala našich ľudí na konzultácie problematického projektu, ale Slovensko nereagovalo.
Dunajskú vodu filtrujú štrkopieskové vrstvy. Ak sa zanesú nečistotami, voda sa znehodnotí. "Nečistotami sa môžu vodné zdroje pri Bratislave ,zadusiť', čo by znížilo ich výdatnosť. Zhoršila by sa však aj kvalita pitnej vody," upozorňuje Vladimír Holčík z občianskeho združenia Slovenský priehradný výbor.
Blato v "divokej vode"
Snaha Rakúšanov obnoviť dunajské ramená síce prispeje ku skrášleniu ich prírody, ale Slovensko poškodzuje. "Problémy sa môžu prejaviť aj nánosmi v brodových úsekoch rieky až po zdrž Hrušov. Tým sa zvýšia náklady na údržbu plavebnej dráhy," pripomína Pavol Virág zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. Naši vodohospodári "už majú signály", že nánosy sa vytvárajú aj v tých úsekoch Dunaja, kde predtým nikdy neboli. "Momentálne zintenzívňujeme meranie a budeme hodnotiť zanášanie rieky a zmeny v jej koryte," informoval Virág.
Zvýšené znečistenie Dunaja zaznamenali aj prevádzkovatelia Areálu vodných športov v Čunove (divoká voda). Manažér areálu Pavol Miťko potvrdzuje, že čistota vody sa v posledných mesiacoch zhoršila. "Na dne vratného kanála, kde voda stojí, bývajú dvadsať- až tridsaťcentimetrové usadeniny bahna. Raz za týždeň ho musíme čistiť." Ak to dlhší čas neurobia, objavia sa v kanáli riasy a voda zapácha.
Slovensko mohlo protestovať
Týmto problémom mohlo Slovensko podľa Holčíka predísť. "Za posledný rok nás Rakúšania dvakrát pozvali na konzultácie o tomto ich projekte a žiadali k nemu od rezortu životného prostredia stanovisko." V ňom mohlo ministerstvo proti úprave Dunaja v Rakúsku oficiálne protestovať. "Keďže sa tak nestalo a Slovensko odďaľovalo termín ďalších konzultácií, ktoré samo navrhlo, rakúska strana sa už nahnevala a informovala, že vec považuje za uzavretú," povedal HN pracovník rezortu životného prostredia, ktorý si neželá byť menovaný.
Oficiálne stanovisko podľa informácií HN ministerstvo doteraz nepripravilo. Lebo ani Holčík, ani ďalší naši odborníci, ktorí sa zúčastňovali na rokovaniach s rakúskymi vodohospodármi, ho nemajú. Viacerí naši experti však HN potvrdili, že ministerstvo poslalo rakúskej strane "v nespracovanej podobe" len reakcie jednotlivých našich vodohospodárskych organizácií, čo považujú za "nekoordinovaný postup".
Majú či nemajú stanovisko?
Na otázky HN, či Slovensko na rakúsky projekt oficiálne reagovalo, ministerstvo životného prostredia priamo neodpovedalo. Uviedlo len, že sa "vypracovala metodika monitorovania možných dopadov na vývoj kvality vody v Dunaji a v zdrži Hrušov".
Keby oficiálna reakcia ministerstva existovala, vládny splnomocnenec pre vodné dielo Gabčíkovo-Nagymaros Gabriel Jenčík by o nej vedel. HN však povedal, že takú informáciu nemá. Exminister Ján Chrbet síce odovzdal pred svojím odstúpením z funkcie rakúskej strane list, ale podľa Jenčíka to bolo len "narýchlo preložené stanovisko", ktoré pripravil s vodohospodárskym expertom Igorom Muchom. "A odvtedy je ticho," dodal Jenčík.